interaktívne zoznámenie s kozmom
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Fyzika a astronómia » Hertzsprung-Russellov diagram späť na astroportal.sk
V
roku 1909 objavil Dán Ejnar Hertzsprung (1873 - 1967)
súvislosť medzi spektrálnou triedou a absolútnou hviezdnou veľkosťou. Na vývojové
súvislosti hviezd rôznej hmotnosti upozornil Američan Henry Norris
Russell (1877 - 1957), ktorý diagram upravil v roku 1913.
Hertzsprung-Russellov diagram, či skrátene H-R diagram, je určite
jeden z najväčších výsledkov astrofyziky 20. storočia. 
Vyjadruje závislosť spektrálneho typu hviezdy (čiže povrchovej teploty) na
svietivosti (čiže jasnosti), zároveň je znázornením štatistického zastúpenia
hviezd jednotlivých typov, čo vlastne zrkadlí vývojové trendy hviezd (vrátanie
zákonitých vývojových premenných typov - štádií hviezd) závislé od ich
hmotností a rozmerov. H-R diagram nám umožňuje elegantné zobrazenie prakticky
väčšiny informácií, ktoré sa týkajú hviezd. Preto sa mu hovorí najdôležitejší
diagram astrofyziky.
Vľavo je H-R diagram pre 20 najjasnejších hviezd a Slnko; vpravo je H-R diagram pre
veľké množstvo hviezd z okolia Slnka. 
Najvýraznejšou
charakteristikou H-R diagramu je zoskupenie hviezd v páse od spektrálnej triedy B
(resp. O) a absolútnej hviezdnej veľkosti (-5 magnitúd) v smere hlavnej diagonály
ku spektrálnej triede M a absolútnej hviezdnej veľkosti (+15mag). Toto
zoskupenie sa volá hlavná postupnosť. V oblasti spektrálnych
tried G, K, M a absolútnej hviezdnej veľkosti 0mag je jasne vykreslená
ďalšia skupina, ktorú voláme postupnosť obrov. Na diagrame vpravo dolu sú
naznačené postupnosti hviezd, ako zodpovedajú triedam svietivostí hviezd, tak ako to
v roku 1943 zaviedol William Wilson Morgan (1906-1994):
Tie rozprávkové názvy sú symbolickým vyjadrením skutočných rozmerov jednotlivých skupín hviezd.
Posledná zmena:
© 2002 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)