interaktívne zoznámenie s kozmom Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika

Míľniky v histórií astronómie

-586 - Táles z Milétu predpovedá zatmenie Slnka

-350 - Aristoteles dokazuje guľatosť Zeme pomocou mesačných zatmení a iných pozorovaní

-280 - Aristarchos pozorovaním zemského tieňa na Mesiaci odhaduje, že priemer Mesiaca je jedna tretina priemeru Zeme

-200 - Erastoténes pozorovaním tieňa odhaduje, že priemer Zeme je 6,400 km

-150 - Hipparchos meraním paralaxy určuje vzdialenosť Mesiaca na približne 380 000 km

-134 - Hipparchos objavuje precesiu rovnodenností

-134 - Hipparchos zostavuje podrobný katalóg hviezd a zavádza stupnicu zdanlivých hviezdnych veľkostí

1054 - Čínsky a indiánsky astronómovia pozorujú výbuch krabej supernovy

1512 - Mikuláš Koperník formuluje svoju heliocentrickú teóriu v diele Commentariolus

1521 - Ferdinand Magellan pozoruje Magellanove oblaky počas jeho cesty okolo sveta

1543 - Mikuláš Koperník dokazuje, že heliocentrický systém zjednodušuje tabuľky na výpočet polôh planét v diele De Revolutionibus de Orbium Coelestium (O obehoch nebeských telies)

1572 - Tycho Brahe objavuje jeho supernovu v súhvezdí Kasiopea

1576 - Thomas Digges upravuje Kopernikovský systém odstránením vonkajšej sféry hviezd a nahradením hviezdami vypĺňajúcimi neohraničený vesmír

1577 - Tycho Brahe meraním paralaxy určuje, že kométy sú vzdialené objekty a nie atmosférické úkazy

1596 - David Fabricus pozoruje, že hviezda Mira Ceti pravidelne mení jasnosť

1604 - V súhvezdí Hada je pozorovaná supernova Johanesa Keplera

1609 - Johanes Kepler formuluje svoje prvé dva zákony pohybov planét

1610 - Galileo Galilei pozoruje saturnove prstence, nedokáže však rozoznať že ide o prstence a predpokladá, že pozoruje trojplanétu

1610 - Johanes Kepler používa čiernu oblohu ako argument pre konečnosť vesmíru

1610 - Galileo Galilei objavuje Calisto, Európu, Ganymeda a Io

1613 - Galileo Galilei pozorovaním slnečných škvŕn dokazuje rotáciu Slnka

1619 - Johanes Kepler vysvetluje smer kometárnych chvostov pomocou slnečného vetra

1619 - Johanes Kepler formuluje tretí zákon pohybov planét

1655 - Giovanni Cassini objavuje Veľkú červenú škvrnu na Jupiteri

1656 - Christian Huygens rozoznáva Saturnove prstence ako prstence, objavuje mesiac Titan a hmlovinu v súhvezdí Orióna

1665 - Giovanni Cassini odvodzuje rýchlosť rotácie Jupitera, Marsu a Venuše

1672 - Jean Richer a Giovanni Cassini zmerali dĺžku astronomickej jednotky na približňe 140 000 000 km

1672 - Giovanni Cassini objavuje mesiac Rhea

1672 - Geminiano Montanari poznamenáva, že jasnosť hviezdy Algol sa mení

1675 - Ole Römer pomocou nebeskej mechaniky Jupiterových mesiacov odhaduje rýchlosť svetla na asi 227 000 km/s

1678 - Edmund Halley publikuje katalóg 341 južných hviezd -- je to prvá systematická prehliadka južnej oblohy

1684 - Isaac Newton overuje, že pohyby planét podliehajúce zákonu sily o obrátenej druhej odmocnine zovšeobecnia Keplerove zákony o pohyboch planét

1686 - Gottfried Kirch pozoruje, že jasnosť hviezdy Chi Cygni sa mení

1705 - Edmond Halley verejne predpovedá periodicitu Halleyovej kométy a vypočítava dráhu s očakávaným návratom v roku 1758

1715 - Edmond Halley vypočítava trasu tieňa slnečného zatmenia

1716 - Edmond Halley navrhuje vysoko presnú metódu zmerania vzdialenosti Slnko-Zem meraním času prechodu planéty Venuša cez disk Slnka

1718 - Edmond Halley objavuje vlastné pohyby hviezd porovnaním jeho vlastných astrometrických pozorovaní s gréckymi

1720 - Edmond Halley rozvíja skoršiu formuláciu Olbersovho paradoxu

1728 - James Bradley pozoruje aberáciu hviezdneho svetla a využíva ju na určenie rýchlosti svetla na hodnotu 283 000 km/s

1744 - Jean-Phillipe de Cheseaux ďalej rozvíja formuláciu Olbersovho paradoxu

1750 - Thomas Wright diskutuje o galaxiách a tvare Mliečnej cesty

1758 - Johann Palitzsch pozoruje návrat Halleyovej kométy

1766 - Johann Titius nachádza Titius-Bodeho pravidlo vzdialeností planét od Slnka

1771 - Charles Messier publikuje prvý zoznam hmlovín

1772 - Johann Bode publikuje Titius-Bodeho pravidlo vzdialeností planét od Slnka

1781 - William Herschel objavuje planétu Urán

1782 - John Goodricke poznamenáva, že zmeny jasnosti Algolu sú periodické a navrhuje, že môže ísť o čiastočné zákryty telesom, ktoré obieha okolo neho

1784 - Edward Piggot objavuje prvú cefeidu, druh premennej hviezdy

1795 - Pierre Laplace uvažuje o Newtonských čiernych dierach

1796 - Pierre Laplace svoju hmlovinovú hypotézu vzniku slnečnej sústavy z oblaku prachu a plynu

1801 - Giuseppe Piazzi objavuje prvú planétku Ceres

1802 - William Wollaston tmavé čiary v hviezdnych spektrách

1802 - Heinrich Olbers objavuje planétku Pallas

1814 - Joseph Fraunhofer študuje spektrálne čiary Slnka

1821 - Alexis Bouvard zisťuje nepravidelnosti v pohybe planéty Urán

1826 - Heinrich Olbers dopĺňa Olbersov paradox

1838 - Thomas Henderson, Friedrich Struve, and Friedrich Bessel merajú hviezdne paralaxy

1843 - Heinrich Schwabe svoj objav slnečného cyklu a odhaduje jeho periódu na približne desať rokov

1843 - John Adams predpovedá existenciu a polohu planéty Neptún na základe nepravidelností v pohybe Uránu

1844 - Friedrich Bessel vysvetľuje kývavé pohyby hviezd Sírius a Prokyon predpokladom, že majú tmavého súpútníka

1845 - Lord Rosse objavuje hmlovinu s jasne špirálovým tvarom

1845 - Urbain LeVerrier pozoruje precesiu Merkúra o 35" za storočie

1846 - Urbain LeVerrier predpovedá existenciu a polohu Neptúnu z nepravidelností v pohybe Uránu

1846 - Johann Galle objavuje planétu Neptún

1846 - William Lassell objavuje Neptúnov mesiac Tritón

1848 - Lord Rosse skúma hmlovinu M1 a dáva jej meno Krabia hmlovina

1850 - Edouard Roche objavuje hraničné slapové namáhanie pre teleso súdržiace iba vplyvom vlastnej gravitácie

1862 - Alvan Clark pozoruje hviezdu Sirius B

1864 - John Herschel publikuje Všeobecný katalóg hmlovín a hviezdokôp

1868 - Pierre-Jules-César Janssen a Joseph Lockyer objavujú neznáme žlté čiary v slnečnom spektre a predpokladajú, že patria novému prvku "héliu"

1882 - Simon Newcomb pozoruje precesiu Merkúra o 43" za storočie

1890 - John Dreyer publikuje Nový všeobecný katalóg hmlovín a hviezdokôp

1893 - Edward Maunder dlhodobé zmeny v slnečnej aktivite

1906 - Max Wolf objavuje planétku Achiles z rodiny Trójanov

1906 - Arthur Eddington začína jeho štatistickú štúdiu hviezdnych pohybov

1908 - Henrietta Leavitt objavuje vzťah medzi periódou a absolútnou hviezdnou veľkosťou cefeíd

1908 - George Hale objavuje Zeemanov rozštep spektrálnych čiar slnečných škvŕn

1910 - Ejnar Hertzsprung a Henry Russell študujú vzťah medzi svietivosťou a spektrálnym typom hviezd

1914 - Walter Adams určuje neuveriteľne vysokú hustotu hviezdy Sírius B

1916 - Karl Schwarzschild rieši Einsteinove poľové rovnice pre sféricky symetrické systémy

1917 - Willem de Sitter odvodzuje izotropickú a statickú kozmológiu s kozmologickou konštantou rovnako ako prázdnu expandujúcu kozmológiu s kozmologickou konštantou

1918 - Harlow Shapley dokazuje, že guľové hviezdokopy obklopujú našu galaxiu ako halo a nie sú zoskupené okolo Zeme

1919 - Arthur Eddington vedie expedíciu za zatmením Slnka, ktorá si vytýčila zaznamenať gravitačný ohyb svetelných lúčov Slnkom

1920 - Harlow Shapely a Heber Curtis debatujú, či má Mliečna cesta špirálovú štruktúru, alebo nie

1922 - Vesto Slipher zhromažďuje svoje zistenia o systematických červených posuvoch špirálnych hmlovín

1922 - Alexander Friedmann nachádza riešenie Einsteinových poľových rovníc, ktoré predpokladajú celkovú expanziu vesmíru

1923 - Edwin Hubble rozhoduje debatu medzi Shapelym a Curtisom objavom cefeíd vo veľkej galaxii v Andromede

1924 - Arthur Eddington nachádza vzťah medzi hmotnosťou a svietivosťou hviezd na hlavnej postupnosti

1926 - Ralph Fowler využíva Fermiho-Diracovu štatistiku na vysvetlenie podstaty bielych trpaslíkov

1927 - Ira Bowen vysvetľuje neznáme spektrálne čiary z vesmíru ako čiary zakázaných prechodov

1927 - Georges-Henri Lemaître rozoberá vznik a rozpínanie vesmíru podľa Einsteinových poľových rovníc

1928 - Harold Robertson krátko poznamenáva, že merania červeného posuvu od Vesta Sliphera skombinované s meraním jasností galaxií naznačuje vzťah medzi vzdialenosťou a červeným posuvom

1929 - Edwin Hubble predstavuje priamy vzťah medzi červeným posuvom a vzdialenosťou a tak dokazuje rozpínanie vesmíru

1930 - Seth Nicholson meria povrchovú teplotu Mesiaca

1930 - Clyde Tombaugh objavuje planétu Pluto

1930 - Subrahmanyan Chandrasekhar objavuje hornú hranicu hmotnosti bielych trpaslíkov

1930 - Robert Trumpler objavuje medzihviezdnu absorpciu prachu porovnaním uhlovej veľkosti a jasnosti guľových hviezdokôp

1932 - Karl Jansky objavuje rádiový šum zo stredu Mliečnej cesty

1933 - Fritz Zwicky a Walter Baade predkladajú ideu neutrónovej hviezdy a navrhujú, že supernovy môžu vznikať kolapsom bežných hviezd na neutrónové hviezdy -- taktiež vyvodzujú, že takéto úkazy môžu vysvetliť žiarenie kozmického pozadia

1933 - Fritz Zwicky aplikuje teorém viriálov na kopu galaxii Coma a získava dôkaz tmavej hmoty

1934 - Grote Reber objavuje rádiový zdroj Cygnus A

1936 - Edwin Hubble zavádza klasifikáciu galaxii na špirálové, špirálové s priečkou, eliptické a nepravidelné

1937 - Fritz Zwicky zisťuje, že galaxie môžu pôsobiť ako gravitačné šošovky

1937 - Paul Dirac formuluje svoju kozmologickú hypotéziu veľkých bezrozmerných čísel

1939 - Hans Bethe a Carl von Weizsäcker zostavujú protón-protónový cyklus ako termonukleárny zdroj energie pre Slnko

1939 - Robert Oppenheimer a George Volkoff počítajú prvý model neutrónovej hviezdy

1939 - Rupert Wildt poukazuje na dôležitosť záporného vodíkového iónu pre priehľadnosť Slnka

1941 - Andrew McKellar využíva dvojicu čiar excitovaného CN, aby zmeral, že "efektívna teplota vesmíru" je asi 2.3 K

1942 - J. J. L. Duyvendak, Nicholas Mayall, a Jan Oort dedukujú, že Krabia hmlovina je zvyšok supernovy z roku 1054 pozorovanej čínskymi astronómami

1943 - Carl Seyfert pozoruje šesť špirálových galaxii s neobvykle širokými emisnými čiarami

1944 - Hendrik van de Hulst predpovedá 21 cm čiaru vodíka

1948 - Hermann Bondi, Thomas Gold, a Fred Hoyle zverejňujú kozmológiu stabilného vesmíru

1948 - George Gamow, Ralph Alpher, a Robert Herman formulujú rudiments teórie Veľkého tresku a predpovedajú žiarenie kozmického mikrovlnného pozadia s teplotou okolo 5 K

1949 - Herbert Friedman detekuje lúče X zo Slnka

1950 - Jan Oort predpokladá existenciu Oortovho oblaku komét

1951 - Edward Purcell pozoruje 21 cm čiary medzihviezdneho vodíka

1952 - Hermann Bondi publikuje jeho hydrodynamický sférický model akrécie

1952 - Walter Baade rozlišuje medzi cefeidami I. a II. typu

1953 - Fred Hoyle predpovedá rezonanciu uhlíka-12, ktorá umožňuje trojité alfa reakcie pri reálnych teplotách hviezdneho vnútra

1954 - Walter Baade a Rudolph Minkowski určili mimogalaktický optický proťajšok rádiového zdroja Cygnus A

1956 - Herbert Friedman pozoruje dôkaz pre mimoslnečné lúče X

1958 - Evry Schatzman, Bertrand Harrison, M. Wakano, a John Wheeler dokazujú, že biely trpaslíci sú nestabilný a nemôžu obrátiť beta rozpad

1962 - Riccardo Giacconi, Herbert Gursky, F. Paolini, a Bruno Rossi formálne objavujú rentgenové pozadie a Sco X-1

1962 - A.S. Bennett publikuje Revidovaný 3C katalóg rádiových zdrojov

1963 - Fred Hoyle a William Fowler pochopili predstavu superhmotných hviezd a predpokladajú ich spojitosť s aktívnymi galaxiami

1963 - Maarten Schmidt meria červený posuv Balmerových čiar kvasaru 3C273

1964 - Subrahmanyan Chandrasekhar a Richard Feynman vyvíjajú teóriu všeobecnej relativity hviezdnych pulzácii a ukazujú, že superhmotné hviezdy sú ovplyvnené všeobecnou relativistickou nestabilitou

1965 - Edward Harrison rieši Olbersov paradox

1965 - Arno Penzias, Robert Wilson, Robert Dicke, a James Peebles objavili žiarenie kozmického mikrovlnného pozadia

1966 - Stephen Hawking a George Ellis ukazujú, že každá prijateľná všeobecná relativistická kozmológia je singulárna

1966 - Rainer Sachs a Arthur Wolfe teoreticky predpovedajú výkyvy teploty mikrovlnného pozadia

1967 - Objav pulzarov Anthony Hewishom a Jocelyn Bellovou

1968 - Thomas Gold navrhuje, že pulzary sú rotujúce neutrónové hviezdy

1969 - Lewis Snyder, David Buhl, Ben Zuckerman a Patrick Palmer nachádzajú medzihviezdny formaldehyd

1969 - William Cocke, Mike Disney a Donald Taylor objavujú pulzar v Krabej hmlovine a tak spájajú supernovy, neutrónové hviezdy a pulzary

1970 - George Carruthers pozoruje molekulárny vodík vo vesmíre

1971 - Identifikácia Cygnus X-1/HDE 226868 ako dvojitej sústavy s kandidátom na čiernu dieru

1974 - Russell Hulse a Joseph Taylor identifikovali PSR 1913+16 ako dvojitý pulzar

1974 - Stephen Hawking rozoberá žiarenie absolútne čierneho telesa a časticové vyparovanie čiernych dier

1977 - James Elliot objavuje prstence Uránu počas zákrytu hviezdy pozorovaného z lietadla

1978 - James Christy objavuje Charon, súpútníka Pluta

1979 - Dennis Walsh, Robert Carswell a Ray Weymann objavil prvú gravitačnú šošovku

1981 - Alan Guth navrhuje inflačný model vesmíru ako možné riešenie problémov s plochosťou horizontu

1987 - Ian Shelton objavuje supernovu 1987A vo Veľkom Magellanovom Oblaku

1989 - Identifikácia GS2023+338/V404 Cygni ako dvojitého systému s kandidátom na čiernu hviezdu

1992 - Satelit COBE objavuje prirodzenú anizotropiu v kozmickom mikrovlnnom pozadí

Pozri tiež...

• Kozmonautika

                                                                        home astroportal.sk 

Posledná zmena:
© 2000 Štefánikova nadácia na podporu astronómie na Slovensku (napíšte nám)