interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » História a osobnosti » Slovenské osobnosti vedy » Maximilián Hell home astroportal.sk
(15. 5. 1720 - 14. 4. 1792)
Fyzik a astronóm, narodil sa 15. mája 1720 v Štiavnických Baniach. Jeho otec M. K. Hell tu pôsobil ako hlavný banský strojmajster. Vyrastal v prostredí mnohočlennej rodiny (22 detí).
Základné školské vzdelanie získal v Štiavnických Baniach, stredoškolské na Gymnáziu v Banskej Bystrici. Po skončení gymnázia požiadal Maximilián Hell o prijatie do jezuitského rádu. V roku 1738 nastúpil v Trenčíne do dvojročného noviciátu. V jeseni roku 1740 zložil rehoľné sľuby a odchádza študovať do Viedne históriu, teológiu a filozofiu. V roku 1745 prichádza do Levoče, kde dva roky pôsobí ako profesor na jezuitskom gymnáziu. Vysvätený za kňaza bol v roku 1750 a po vysviacke v r. 1751 ho rád vysiela do Banskej Bystrice, kde učí na jezuitskom gymnáziu. V roku 1752 ukončil štúdium na univerzite vo Viedni, kde bol promovaný za doktora filozofie, a hneď odchádza do Kluže, kde okrem prednášania matematiky, fyziky a astronómie vybudoval hvezdáreň.
Po smrti Jana Jakuba Marinoniho v roku 1755 bol poverený vykonávať funkciu riaditeľa Ríšskeho observatória vo Viedni, ktorú zastával až do svojej smrti.
Osobitnú zásluhu má Maximilián Hell pri vybudovaní hvezdární v Trnave, Kluži, Budíne a v Jágri.
Najväčšou udalosťou v živote M. Hella ako astronóma bola expedícia za severný polárny kruh na dánsky ostrov Vardö, kde mal pozorovať prechod Venuše popred slnečný disk. Na túto expedíciu ho pozval dánsky kráľ Kristián VII. Práve touto expedíciou si Maximilián Hell získal svetové vedecké uznanie presným výpočtom slnečnej paralaxy. Jeho vypočítaná hodnota bola bola 8,82", jej dnešná hodnotaje 8,79415", teda relatívne málo odlišná od Hellovej.
Zvlášť významné z jeho publikačnej činnosti je vydávanie astronomických ročeniek Ephemerides Astronomicae ad meridianum Vindobonensem, ktoré začal vydávať v roku 1757 a vydával ich až do svojej smrti, t. j. do roku 1792.
Priekopnícke sú jeho výskumy v oblasti polárnej žiary a magnetického poľa. Okrem toho vydal 26 vedeckých štúdií.
M. Hell bol členom mnohých učených spoločností v Paríži, Štokholme, Bologni, Kodani, Göttingene, Trontheime a v Londýne. Spolupracoval s anglickou Royal Society a v roku 1790 mu bol udelený Rád anglickej vlády. Jeho menom je na mape Mesiaca pomenovaný jeden z kráterov. UNESCO v roku 1970 zaradilo 250. výročie jeho narodenia do kalendára výročí významných osobností.
Zomrel 14. apríla 1792, pochovaný je v Maria Enzelsdorfe pri Viedni.
Posledná zmena:
© 2000 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)