interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » História a osobnosti » Slovenské osobnosti vedy » Filip Lenard home astroportal.sk
(7. 6. 1862 - 20. 5. 1947)
Experimentálny fyzik, narodil sa 7. júna 1862 v Bratislave. Jeho rodičia sa prisťahovali z Badenu (Tirolsko). Študoval v Bratislave na Nemeckom reálnom gymnáziu, kde získal aj prvé základy z fyziky. Po skončení gymnázia odišiel na štúdiá do Budapešti, potom do Viedne, Berlína a Heidelbergu.
V roku 1886 v Heidelbergu získava doktorát z filozofie. Ako mladý asistent nastupuje k profesorovi Hertzovi v Bonne, kde dostal v roku 1892 privátnu docentúru.
V roku 1894 sa stáva mimoriadnym profesorom na univerzite vo Vratislavi. Od roku 1895 prednáša teoretickú fyziku v Aachene a od roku 1896 v Heidelbergu. V Kieli sa stal roku 1898 riadnym profesorom.
Prvé pokusy z fyziky začal robiť Filip Lenard už na gymnáziu. Neskôr v rokoch 1863-1932 spolupracoval s M. Wolfom na štúdiu fotoelektrického javu a katódových lúčov. V roku 1886 odišiel Filip Lenard k Hertzovi, kde spolu overovali Maxwellovu teóriu elektromagnetických vĺn. Od roku 1893 experimentoval v prieniku katódových lúčov, kde vložil pred katódu kovovú fóliu (hliníková fólia hrubá iba 0,002 mm) a zisťoval, v akej vzdialenosti zanechávajú na fotografickej platni stopy. Zistil, že narážajúce katódové lúče v prechode cez kovovú doštičku emitujú z kovu nabité častice a tie spôsobujú, že priestor za kovovou doštičkou je elektricky vodivý. Pri svojich pokusoch zisťuje, že energia fotoelektrónov závisí od frekvencie a nie od intenzity dopadajúceho svetla. Výskumom katódového žiarenia prispel Filip Lenard k neskoršiemu rozvoju elektrotechniky, rádiotechniky, televíznej techniky a elektrónovej mikroskopie.
Filip Lenard pracoval v odbore spektrálnej analýzy, mechaniky plynov a pevných častíc, fosforescencie a luminiscencie, fotoelektrického javu, katódových a ultrafialových lúčov, magnetických a elektrických polí.
V roku 1905 dostáva Filip Lenard Nobelovu cenu - najvyššie uznanie za prácu vo fyzike katódových lúčov. V roku 1911 mu bol udelený čestný doktorát Univenity v Oslo, roku 1912 v Drážďanoch, v Bratislave v roku 1942. Za svoje zásluhy vo fyzike dostal Filip Lenard množstvo medailí, čestných uznaní a čestných doktorátov. Stal sa tiež čestným občanom mesta Heidelbergu, kde fyzikálny ústav univerzity má pomenovanie Inštitút Filipa Lenarda.
Filip Eduard Anton von Lenard zomrel v Messelhausene (Nemecko) 20. mája 1947.
Posledná zmena:
© 2000 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)