interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » História a osobnosti » Slovenské osobnosti vedy » Jozef Maximilián Petzval home astroportal.sk
(6. 1. 1807 - 19. 9. 1891)
Zručný matematik, narodil sa 6. januára 1807 v Spišskej Belej. Jeho otec bol učiteľom.
Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. Absolvoval Institutum geometricum a v roku 1828 sa zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde v roku 1831 bol vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky.
V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite. V roku 1837 bol menovaný za riadneho profesora vyššej matematiky. Od roku 1837, keď bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tu prednášal 40 rokov matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc. Taktiež bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik.
Venoval sa akustike, a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, ďalej balistike, analytickej mechanike a vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti.
Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov - portrétového a krajinkárskeho. Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Jozef Petzval je zakladateľom modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, ďalekohľad a zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie. Petzvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.
Jeho najvýznamnejšie práce boli: Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom (1847), časti rukopisov Teória systémov tónových osnov, Teória oporných čiar a Petzvalove sedemmiestne logaritmy sa našli 10 rokov po jeho smrti.
Jozef Petzval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od r. 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.
Zomrel 84 ročný 19. septembra 1891 vo Viedni.
Posledná zmena:
© 2000 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)