interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » História a osobnosti » Slovenské osobnosti vedy » Ján Andrej Segner home astroportal.sk
(9. 10. 1704 - 5. 10. 1777)
Narodil sa 9. októbra 1704 v Bratislave. Jeho otec Michal Segner bol obchodníkom ajeho predkovia prišli už v 15. storočí zo Štajerska do Bratislavy, kde získali uhorské zemianstvo.
Školské vzdelanie získal J. A. Segner v Bratislave a v Rábe. V roku 1724 odišiel do Debrecína, kde zostal len jeden rok. V roku 1725 sa zapísal na štúdium na Lekársku fakultu Univerzity v Jene. Už tu javil záujem predovšetkým o matematiku, fyziku a prírodné vedy vôbec. Dokazuje to jeho rozprava z matematiky uverejnená v roku 1725. O rok neskôr vydal úvahu z chémie a súčasne získal i rektorskú pochvalu. Lekársky diplom získal v roku 1729, promovaný za doktora medicíny bol v roku 1730.
Po absolvovaní štúdiá v Jene sa vrátil J. A. Segner do Bratislavy s úmyslom vykonávať tam lekársku prax. Čoskoro však dostal pozvanie do Debrecína, aby prijal miesto mestského lekára, kde ho odporúčal Matej Bel ako úspešného absolventa a dobrého matematika, ktorý mohol získať v cudzine aj profesorské miesto. Po roku odchádza do Jeny a viac sa do vlasti nevracia.
V Jene začala jeho vedecká činnosť. Už v roku 1733 sa stal riadnym profesorom matematiky. Neskôr prijal pozvanie na Univerzitu do Göttingenu, kde riadil katedru matematiky, fyziky a chémie, ale súčasne prednášal na Lekárskej fakulte v Göttingene.
V Göttingene pôsobil J. A. Segner dvadsať rokov. Toto obdobie predstavuje najplodnejší a najúspešnejší úsek jeho života. Tam vypracoval svoje učebnice z matematiky, fyziky a astronómie, napísal svoje práce o významných objavoch a získal základy pre svoju neskoršiu činnosť.
Od roku 1747 Segner publikoval práce z odboru hydrauliky. Jeho najznámejší objav vošiel trvalo do dejín fyziky pod názvom Segnerovo koleso (druh turbíny).
Počas pôsobenia v Göttingene sa spriatelil s Lennartom Eulerom, na ktorého odporúčanie sa stal Ján Andrej Segner riadnym a čestným členom Petrohradskej akadémie vied a Londýnskej Kráľovskej spoločnosti.
Po smrti Ch. Wolfa na univerzite v Halle sa stáva J. A. Segner jeho nástupcom a pruský kráľ Fridrich II. mu priznal titul tajného radcu a súčasne uznal aj jeho uhorské šľachtické výsady.
Záujmy J. A. Segnera boli značne všestranné, bol lekárom, astronómom, botanikom, matematikom, zaujímal sa o filozofiu, predovšetkým však bol významným fyzikom svojej doby. Segnerova vedecká činnosť je mimoriadne bohatá, Viaceré bibliografické lexikóny a súborné bibliografie uvádzajú zoznam okolo 80 jeho diel.
Zomrel štyri dni pred 73. narodeninami 5. októbra 1777 v Halle.
Posledná zmena:
© 2000 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)