interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » História a osobnosti » Slovenské osobnosti vedy » František Xaver Zach home astroportal.sk
(7. 6. 1754 - 2. 9. 1832)
Narodil sa 4. júna 1754 v Bratislave, v rodine lekára. Jeho otec, barón Jozef Zach, sa presťahoval do Bratislavy, kde pôsobil ako lekár.
Už počas štúdia na strednej škole prejavil Zach mimoriadny záujem o prírodné vedy, najmä o matematiku. Študoval v Cisársko-vojenskej akadémii vo Viedni a po skončení štúdia dosiahol dôstojnícku hodnosť. Už ako dôstojník odišiel F. X. Zach študovať astronómiu do Anglicka. Doktorát získal na univerzite v Oxforde. V roku 1780 robil významné astronomické pozorovania, pozoroval opozíciu Marsu.
V roku 1785 vstúpil F. X. Zach do služieb rakúskej armády, odišiel do Londýna a v roku 1786 nastúpil v hodnosti podplukovníka do služieb Ernesta II., ktorý podporoval Zachov záujem o astronómiu a zveril mu stavbu hvezdárne pri Gothe. Od roku 1791 sa Zach stal jej riaditeľom.
Vedecké práce z astronómie písal po nemecky, po latinsky a po francúzsky a publikoval ich od roku 1788 aj vo svojom časopise Allgemeine Geographische Ephemeriden, ktorý vychádzal vo Weimare. Pri svojich pozorovaniach v Gothe sa zaoberal predovšetkým pohybom Slnka. Výsledky pozorovaní vydal v samostatnej práci Novae et correctae tabulae motuum solis (Nové a opravené tabuľky pohybov Slnka), ktorá vyšla v roku 1792 v Gothe.
Roku 1798 zorganizoval F. X. Zach vo svojej hvezdárni prvý medzinárodný astronomický kongres. Od roku 1800 začal vydávať mesačník so širším obsahovým zameraním Monatliche Correspondenz zur Befürderung der Erd - und Himrnelskunde, ktorý redigoval do roku 1827. Zachom vedená hvezdáreň na Seebergu pri Gothe si rýchlo získala vo vedeckom svete veľmi dobrú povesť a mnohí astronómovia z rozličných krajín sem prichádzali robiť pozorovania.
F. X. Zach prežil potom určitý čas v Janove a aktívne sa zúčastnil na budovaní hvezdárne v talianskych mestách Neapol a Lucca. Od roku 1813 sa F. X. Zach zdržiaval vo Švajčiarsku. Najprv pôsobil v Ženeve, kde založil astronomické observatórium. Z tohto obdobia sú dôležité Zachove gravimetrické výskumy. Potom pôsobil v Elfenaube pri Berne a v roku 1827 odchádza do Francúzska, do Paríža.
Rozsiahla bola spolupráca F. X. Zacha s viacerými hvezdármi svetového významu, a to s Maximiliánom Hellom, Jakovlevom, Bakuninom, Eulerom a kartografom Lipským. Uhorská akadémia vied ho v roku 1832 menovala in memoriam za svojho člena. Zomrel prozaicky na choleru 2. septembra 1832 v Paríži.
Posledná zmena:
© 2000 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)