interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Prevod juliánskeho dátumu späť na astroportal.sk
Táto pomôcka prevádza kalendárny dátum a čas na Juliánsky dátum a naopak. Smer prevodu vyberáte položkou typ výpočtu. Formulár je nastavený na aktuálny dátum a čas v UTC (UTC=SEČ-1), podľa hodín vášho počítača. Skratky n. l. a pr. n. l. označujú "náš letopočet" a "pred našim letopočtom". Políčko pre deň v týždni je iba na čítanie a údaj je počítaný z Juliánskeho dátumu, pretože zvyšok po delení sedmičkou nám udáva deň v týždni. Ak je zvyšok 0, znamená to pondelok, 1 utorok, až 6 nedeľu.
Juliánsky dátum (skrátene JD) sú plynule počítané dni a ich zlomky od poludnia (až do 1. januára 1925 bol začiatok občianskeho dňa vždy na poludnie) svetového času 1. januára 4713 pr. n. l. (podľa Juliánskeho kalendára). Odvtedy ubehlo už skoro 2,5 milióna dní. Juliánsky dátum sa veľmi dobre uplatnil v astronómií a aj ako premenná času v astronomických programoch. Pri výpočtoch môže v podobe jediného 64 bitového čísla vyjadrovať dátum s presnosťou okolo 1 milisekundy. Všimnite si, že časová jednotka používaná ako základ pre Juliánsky dátum je jeden deň v svetovom čase, a že 0h UT zodpovedá zlomku Juliánskeho dňa 0,5.
Kalendárny dátum — rok, mesiac a deň — sa určujú zložitejšie. V rôznych obdobiach sa používali na rôznych územiach rôzne kalendárne systémy. Táto pomôcka počíta iba s dvomi: Gregoriánsky kalendár, ktorý v súčasnosti používame v civilnom živote a jeho predchodca používaný v kresťanských krajinách, Juliánsky kalendár. Tak ako sú použité tu, majú rovnaké názvy mesiacov a počty dní v mesiaci a líšia sa iba pravidlom pre počítanie prestupných rokov. V Juliánskom kalendári je prestupný každý štvrtý rok, zatiaľ čo Gregoriánsky kalendár je prestupný každý štvrtý rok okrem koncov storočí, ktoré nie sú deliteľné 400 bez zvyšku (teda rok 2000 bol prestupný, pretože bol bez zvyšku deliteľný 400).
Tento konvertor predpokladá, že prechod z Juliánskeho kalendára na Gregoriánsky prebehol v októbri 1582, tak ako to nariadil pápež Gregor XIII. Presnejšie, pre dátumy pred 4. októbrom 1582 sa používa počítanie prestupných rokov podľa Juliánskeho kalendára a pre dátumy po 15. októbri 1582 je použitý dnešný Gregoriánsky kalendár. Takto vzniká desaťdňová medzera v kalendári, ale žiadny skok v JD alebo dňoch v týždni: jednoducho podľa pápežskej buly nastal po štvrtku 4. októbra 1582 (Juliánsky), podľa JD 2 299 159,5 hneď piatok 15. októbra 1582 (Gregoriánsky), podľa JD 2 299 160,5. Vynechanie desiatich dní v kalendári bolo nevyhnutné kvôli rozdielu medzi skutočnou dĺžkou roka a dĺžkou roka podľa Juliánskeho kalendára. Táto nepresnosť kvôli pričastému používaniu prestupných rokov narástla v priebehu niekoľkých storočí používania až na desať dní, takže bola nevyhnutná reforma.
Avšak reforma kalendára, tak ako ju nariadil pápež Gregor XIII, prebehla iba v niekoľkých katolíckych krajinách. Opustenie pôvodného Juliánskeho kalendára prebiehalo v ostatných krajinách iba pomaly. Po niekoľko storočí boli vedľa seba dva kalendáre posunuté navzájom o desať, neskôr už jedenásť dní. Napríklad USA sa pripojili ku Gregoriánskemu systému v roku 1752, Čína v roku 1912 a Rusko až počas Veľkej októbrovej revolúcie, ktorá prebehla v novembri. Záleží na tom, v ktorom kalendári ju zaznamenáte.