interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Kozmonautika » Prvé nahliadnutia do vesmíru » Americká odpoveď
Americký vesmírny program bol značne spozdený aj vďaka roztrieštenej organizácií celého projektu vypustenia prvého Američana do vesmíru a pretože chýbala dostatočne výkonná raketa. Prezident Eisenhower zriadil 1. októbra 1958 novú agentúru NASA, ktorá zakrátko predložila projekt letu človeka do vesmíru a bezpečného pristátia pod názvom Mercury. Na výzvu v médiách, že sa hľadajú dobrovoľníci na prvého astronauta, sa prihlásilo viac ako 100 ľudí. Z nich bolo vybraných sedem, ktorých s veľkou slávou predstavili v apríli 1959 svetu ako skupinu Mercury 7. NASA predpokladala, že sa im podarí vyslať astronauta ešte pred koncom roka 1960. Ako sa ukázalo, bol to nereálny sen, pretože ešte v apríli 1961, keď letel Gagarin, sa podarilo Američanom vypustiť do vesmíru iba tri opice.
Prvý Američan, Alan Shepard, nahliadol do vesmíru 5. mája 1961 na palube lode Freedom 7 pri suborbitálnom balistickom skoku do výšky 187 km. Jeho 486 kilometrový let trval 15 minút a 22 sekúnd, pričom asi 5 minút bol v beztiažovom stave.
O tri týždne neskôr, 25. mája 1961 vyhlásil prezident John F. Kennedy nový veľký cieľ pre celú krajinu, dopraviť do konca desaťročia bezpečne ľudí na Mesiac a späť. Znamenalo to podstatné zvýšenie priority vesmírnych programov. No ešte stále sa na obežnú dráhu Zeme nedostal ani jeden Američan.
Skôr ako letel prvý astronaut do vesmíru, uskutočnil sa ešte druhý balistický skok v lodi Liberty Bell 7 s Virgilom Grissomom na palube 21. júla 1961. Jeho loď bola mierne vylepšená oproti Freedom 7, napríklad boli inštalované pyrotechnické nity, aby sa dal rýchlo po pristátí otvoriť poklop a astronaut mohol uniknúť z lode, ak by sa začala potápať. Let prebiehal úspešne, ale problémy nastali po dosadnutí na vodu. Grissom čakal na vyzdvihnutie. Pyrotechnické nálože sa nečakane odpálili a do lode začala vtekať voda. Astronaut stihol vyplávať, ale loď, ktorú už vrtuľník zachytil na hák sa náhle stala vďaka vode príliš ťažká a začala ťahať so sebou ku dnu aj vrtuľník. Našťastie sa podarilo od kozmickej lode odpútať, ale Liberty Bell 7 skončila na dne oceánu, iba nedávno, takmer po štyridsiatich rokoch, sa ju podarilo tímu výskumníkov nájsť a vytiahnuť.
Nasledujúci let už znamenal preniknutie prvého astronauta na obežnú dráhu Zeme. V kozmickej lodi Friendship 7 3 krát obletel Zem 20. februára 1962 John Glenn, ktorý sa zároveň stal v poradí tretím človekom, ktorý uskutočnil vesmírny oblet Zeme. Už od počiatku bol najznámejším astronautom zo skupiny Mercury 7, nebránil sa biť hrdinom. Neskôr sa stal senátorom a kandidoval aj do úradu prezidenta USA. Pred niekoľkými rokmi si presadil, aby mohol letieť na palube raketoplánu do vesmíru ešte raz a stal sa tak najstarším človekom, ktorý kedy letel do vesmíru.
O niekoľko mesiacov neskôr, 24. mája 1962, zopakoval 3 oblety Zeme ďalší Američan Scott Carpenter v lodi Aurora 7. Zhrnutie doterajších letov mal poskytnúť ďalší let lode Mercury príznačne pomenovaný Sigma 7 (podľa gréckeho písmena sigma používaného ako znak sumy) so skúseným pilotom Walterom M. Schirrom jr. na palube. Štartoval 3. októbra 1962 z Misu Cannaveral. Pretože jeho šesť obletov Zeme trvalo deväť hodín, čo bolo na hraniciach možností lode Mercury, musel obozretne zaobchádzať s palivom i zásobami. Ako sa však ukázalo, obavy boli zbytočné. Na rozdiel od svojich predchodcov bol obdivuhodne šetrný a minul iba štvrtinu paliva.
Záverečnou bodkou za programom Mercury bol let najmladšieho zpomedzi sedmičky prvých astronautov Gordona Coopera jr. na palube kozmickej lode Faith 7 15. mája 1963. Jeho loď prešla významnou prestavbou. Pri nej boli odstránené všetky súčasti, ktoré sa ukázali ako nadbytočné a uvoľnilo sa tak miesto pre ďalšie zásoby paliva, vzduchu, vody a ďalších potrieb. Táto zásadná prestavba umožnila, aby astronaut na obežnej dráhe strávil viac ako celý deň. Záverečný let s 22 obletmi Zeme trval 34 hodín, 19 minút a 49 sekúnd.
Prípravy na Apollo už boli v plnom prúde, ale stále zostávalo mnoho technických otázok, ktoré museli byť zodpovedané. Tak sa zrodil prechodný program medzi končiacim Mercury a rodiacim sa Apollo. Séria letov dvojmiestnych kabín dostala meno Gemini.
Posledná zmena:
© 2000 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)