interaktívne zoznámenie s kozmom
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Pohľady zo Zeme » Dĺžka dňa a noci späť na astroportal.sk
Hranica medzi dňom a nocou na Zemi nie je ostrá. Slnečné svetlo sa v jej atmosfére rozptyľuje; prechod medzi dňom a nocou voláme súmrak. Počas súmraku sú ešte horné vrstvy zemskej atmosféry osvetlené slnečnými lúčmi priamo, zatiaľ čo povrch pod nimi je už v tieni. Súmrak nastáva v čase pred východom a po západe Slnka. Keď je Slnko menej ako 6° pod obzorom, hovoríme o občianskom súmraku, menej ako 12° o nautickom súmraku a menej ako 18° o astronomickom súmraku.
Dĺžka dňa a noci i dĺžka súmraku nezávisia iba od rotačnej rýchlosti Zeme, ale aj od zemepisnej šírky pozorovateľa a od polohy Zeme na obežnej dráhe okolo Slnka. Len dvakrát v roku, v deň jarnej a jesennej rovnodennosti je dĺžka dňa a noci rovnaká (na celej zemeguli). Slnečné lúče vtedy dopadajú kolmo na rovník a terminátor (rozhranie svetla a tmy) delí povrch Zeme na dve rovnaké časti. Rotačná os Zeme vzhľadom na rovinu obehu Zeme okolo Slnka nie je kolmá, ale je sklonená od kolmého smeru 23°27´. Sklon zemskej osi spôsobuje, že po jarnej rovnodennosti na severnej pologuli je každým ďalším dňom stále viac povrchu vystaveného slnečnému žiareniu a na južnej stále menej. Na severe sa dni predlžujú, na juhu skracujú.
V čase letného slnovratu, okolo 21. júna, slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Raka, ktorého zemepisná šírka je práve 23°27´ severne od rovníka. Na severnej pologuli je práve najdlhší deň v roku, na južnej pologuli najkratší. V zemepisnej šírke napr. Bratislavy je Slnko v tento deň nad obzorom 16h 4,5m. V oblastiach na sever od severného polárneho kruhu (66,6° severnej zemepisnej šírky) v deň letného slnovratu Slnko nezapadá. V oblastiach na juh od južného polárneho kruhu (66,6° južnej zemepisnej šírky) Slnko, naopak nevyjde a noc trvá po celých 24 hodín. Po letnom slnovrate dni na severnej pologuli sa začnú skracovať a noci predlžovať, na južnej pologuli opačne. O šesť mesiacov je situácia opačná pre severnú a južnú pologuľu Zeme. V čase zimného slnovratu, okolo 22. decembra, slnečné lúče dopadajú kolmo na obratník Kozorožca, čo je 23°27´ južnej zemepisnej šírky.
V najkratší deň roka je v Bratislave Slnko nad obzorom len 8h20,7m. Pretože zemská dráha okolo Slnka je elipsa, leto je o málo teplejšie a zima je mierne tuhšia na južnej pologuli ako na severnej pologuli.
Posledná zmena:
© 2002 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku
(RNDr. Katarína Maštenová)