interaktívne zoznámenie s kozmom
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Pohľady zo Zeme » Pôvod a súčasnosť kalendára späť na astroportal.sk
Slovo kalendár je odvodené od starolatinského slova Calendae, čo znamená v starorímskom kalendári prvý deň v mesiaci. (Ad Calendas Graecas - "na grécku kalendu" znamenalo u Rimanov nikdy, pretože Gréci nemali kalendy; Calendae tristes - "smutné kalendy", lebo kalendy boli dňom platenia úrokov). Dnes má používanie slova kalendár širší zmysel. Kalendár popisuje vlastne základné rytmy odpozorované v prírode človekom. Základnými pre kalendár sú 3 astronomické jednotky: deň, mesiac a rok.
Kalendáre rozdeľujeme hlavne podľa toho, od ktorej základnej časovej astronomickej jednotky sú odvodené. Sú to kalendáre: lunárne (mesačné), solárne (slnečné) alebo kombinované lunisolárne. Pre mesačný kalendár je určujúcou jednotkou synodický mesiac - obdobie viazané na obeh Mesiaca okolo Zeme. Jeden lunárny rok o 12 mesiacoch (striedavo po 29 a 30 dňoch), má 354 dní. Rozdiel medzi dobou obehu Zeme okolo Slnka je približne 11,25 dňa. Slnečný kalendár je viazaný na obeh Zeme okolo Slnka - tropický rok. Lunisolárne kalendáre majú dve určujúce jednotky - synodický mesiac i tropický rok.
Nami používaný gregoriánsky kalendár vznikol z rímskeho, ktorý prešiel niekoľkými etapami vývoja. Podľa rímskej, historicky nepodloženej tradície, prvý rímsky kalendár pochádzal od prvého kráľa a zakladateľa Ríma - od Romula. Zdá sa však, že pôvodný kalendár má starší pôvod a pochádza zo severotalianskych, poľnohospodárstvom sa zaoberajúcich kmeňov.
Prvý starorímsky kalendár mal len 304 dní - 10 mesiacov po 30 a 31 dňoch. 1. mesiac bol Martius - zasvätený bohovi vojny Marsovi, 2. Aprilis od slova aperire, čo znamená otváram a označoval obrod prírody (podľa iných prameňov slovo Aprilis je odvodené od etruského mena bohyne Venuše - Apru - grécky Aphrodite), 3. Maius - zasvätený bohyni jari a kvetov (ale tiež Maius = väčší, starší - mesiac venovaný starším), 4. mesiac Junius bol zasvätený bohyni Juno (ale tiež Junius = menší, mladší - mesiac venovaný mladším), ďalšie mesiace boli pomenované jednoducho podľa poradia: quintilis = piaty, sextilis = šiesty až december = desiaty.
Zreformovaný starorímsky kalendár (pochádza pravdepodobne od Etruskov) bol lunárny s 355 dňami - boli pridané dva mesiace: Januarius - zasvätený bohovi plynutia času, ktorý mal dve tváre (jednou sa díval do minulosti, druhou do budúcnosti) bol najprv 11., no za dôb Caesara bol už 1. mesiacom roka; Februarius bol zasvätený zosnulým a očiste.
Gaius Julius Caesar, ako doživotný konzul a najvyšší kňaz pristúpil ku ďalšej reforme kalendára. Požiadal egyptského filozofa, učiteľa a vychovávateľa Kleopatry, aby vypracoval pre Rím nový kalendár. Sosigenes použil skúsenosti z egyptského kalendára a vypracoval slnečný kalendár o 365,25 dňoch. Zaviedol pri tom úpravy: v roku 46 pr. n. l., v ktorom bol zavedený kalendár, pridal dodatočne 67 dní, aby sa Nový rok priblížil ku sviatkom - Saturnáliám (dnešným Vianociam) - tak, ako to bývalo kedysi, a aby pripadol na 10. deň po zimnom slnovrate - najkratšom dni roka. Rok 46 pr. n. l. mal teda výnimočne 432 dní.
Názov tohto kalendára - juliánsky, pochádza z doby cisára Marca Aurélia - 2. stor. n. l. (ktorý dlhú dobu sídlil v rímskych táboroch aj na Slovensku) a na jeho návrh rímsky senát premenoval mesiac Quintilis na Julius na počesť Caesara. Po Caesarovej smrti boli omylom niekoľkokrát zavedené priestupné roky už po dvoch rokoch. Túto chyba upravil prvý cisár - Augustus - vynechaním troch priestupných rokov. Senát tiež vtedy rozhodol premenovať mesiac Sextilis na Augustus.
Po dlhej dobe (až v stredoveku) sa ukázalo, že juliánsky kalendár je voči tropickému roku trocha dlhší (o 0,078 dňa). Nový rok, ale aj začiatok jari sa postupne posúval (za 128 rokov o jeden deň). To malo za následok posúvanie jarnej rovnodennosti na skoršie obdobie. Tento rozpor bol najvypuklejší pri určovaní Veľkonočnej nedele. Ďalšiu reformu kalendára, ktorej návrh vypracovali bratia Luigi a Antoni Lilio na základe výpočtov astronóma Reinholda, zaviedol do praxe pápež Gregor XIII bulou Inter Gravissimas, vydanou 24. februára 1582.
V roku 1582 nasledoval po 4. októbri 15. október (vynechalo sa desať dní) a každý 4. rok deliteľný štyrmi je odvtedy priestupný, okrem rokov celých storočí, z ktorých sú priestupné len tie, ktoré sú deliteľné 400 (tzn. 1600, 2000). V Uhorsku bol gregoriánsky kalendár zavedený na sneme v roku 1587, kde sa uzniesli, že po 21. októbri sa bude písať 1. november. (Napr. v Anglicku bol zavedený až v roku 1752 a v Rusku až 1. januára 1918). Na prevody z jedného kalendára do iného (ako vidieť i zo stručného vývoja nášho gregoriánskeho kalendára) potrebujeme vlastne vedieť celú históriu vývoja oboch kalendárov.
Jednotlivé národy majú rozličné metódy i na datovanie svojich dejín. Niektoré rátajú roky od začiatku stvorenia sveta: Židia ho kladú do roku 3761 pr. n. l., tvorcovia alexandrijskej chronológie na 25. mája 5492 pr. n. l. Rimania rátali letopočet od založenia Ríma (rok 753 pr. n. l.). Partovia, Bitýnci a Seleukovia vychádzali z nástupu svojho prvého vládcu na trón, Egypťania začínali pri každej zmene dynastie nový letopočet.
Napríklad 1. január 2000 zodpovedá nasledujúcim dátumom v iných kalendároch:
Posledná zmena:
© 2002 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku
(RNDr. Katarína Maštenová)