interaktívne zoznámenie s kozmom

Zdanlivá a absolútna hviezdna veľkosť

Hviezdna veľkosť (magnitúda) hviezdy, resp i iného objektu na oblohe je termín, ktorý pochádza z dôb pred vynájdením ďalekohľadu, kedy sa ľudia domnievali, že jasnejšie hviezdy sú skutočne väčšie než ich menej žiarivé sestry. K tomuto názoru ich viedli "zdanlivé kotúčiky" hviezd, ktoré vznikajú nepokojom našej zemskej atmosféry. Až po vynájdení ďalekohľadu sa zistilo, že všetky hviezdy na oblohe (okrem Slnka) sú v podstate svetelné body, ktorých zdanlivá jasnosť nemá s ich veľkosťou žiadnu priamu súvislosť. Z historických dôvodov sa však termín "veľkosť" udržal.

Stará škála hviezdnych magnitúd bola založená na postupnej viditeľnosti hviezd počas súmraku. Hviezdy, ktoré vidno ako prvé po západe Slnka sú prvej magnitúdy, hviezdy šiestej magnitúdy vidno na oblohe ako posledné.

Dnes používanú škálu hviezdnych veľkostí zaviedol až v roku 1856 anglický astronóm Norman Robert Pogson (1829 - 1891). Je to logaritmická stupnica intenzity, na ktorej bol nulový bod stanovený tak, aby zhruba zodpovedal zdanlivej jasnosti hviezd dobre známych na severnej oblohe, ako je alfa Lyrae (najjasnejšia hviezda v súhvezdí Lýra, vlastným menom Vega) alebo alfa Aurigae (v súhvezdí Povozník, vlastným menom Capella).

Stupnica je definovaná tak, že pomer medzi intenzitou osvetlenia spôsobenou dvoma hviezdami, ktorých jasnosť sa líši o päť hviezdnych veľkostí je 1:100. Podľa toho rozdielu jednej hviezdnej veľkosti zodpovedá rozdiel jasnosti v pomere 1:2,5, čo je približná hodnota piatej odmocniny zo sto. Táto škála je zároveň taká, že čím je určitý objekt slabší, tým je jeho hviezdna veľkosť číselne väčšia a veľmi jasné objekty majú dokonca zápornú hviezdnu veľkosť.

Zdanlivá hviezdna veľkosť Síria, najjasnejšej hviezdy našej oblohy, je -1,6^mag. Väčšie zdanlivé hviezdne veľkosti na našej oblohe majú jedine planéty a iné telesá slnečnej sústavy. Jasnosť Venuše môže dosiahnuť až -4,6^mag a Mesiac v splne -13,6^mag. Zdanlivá hviezdna veľkosť Slnka je -26,8^mag. Najslabšie hviezdy, ktoré sú ešte viditeľné voľnými očami majú približne 6^mag (závisí to od individuálnej citlivosti a skúsenosti očí).

Zdanlivá hviezdna veľkosť m (s malým písmenom) závisí nielen od skutočného množstva žiarenia, ktoré vysiela hviezda, ale taktiež od jej vzdialenosti a medzihviezdneho prostredia (medzihviezdnej látky, zloženej z plynu a prachu), ktorým svetlo od zdroja k nám prichádza. Intenzita žiarenia klesá s druhou mocninou vzdialenosti, preto sa hviezda javí tým slabšia, čím je vzdialenejšia. Medzihviezdna látka žiarenie hviezd čiastočne pohlcuje (absorbuje) a spôsobuje tak zníženie jasnosti hviezd. Aby bolo možné porovnávať fyzikálne vlastnosti hviezd, potrebujeme poznať ich skutočné jasnosti. Preto bola definovaná absolútna hviezdna veľkosť M (s veľkým písmenom) ako hviezdna veľkosť, prepočítaná na vzdialenosť 10 pc.

Pri presnom výpočte musíme opraviť absolútnu hviezdnu veľkosť i o absorpciu (zoslabenie) svetla v medzihviezdnom priestore. Rozdiel (m - M) zdanlivej a absolútnej hviezdnej veľkosti sa nazýva modul vzdialenosti. Ak zmeriame zdanlivú hviezdnu veľkosť nejakého objektu a možno nejakým spôsobom odhadnúť jeho absolútnu hviezdnu veľkosť, môžeme z modulu vzdialenosti určiť vzdialenosť objektu. Tak sa určujú vzdialenosti nielen hviezd, ale i hviezdokôp a galaxií.

Hviezdne veľkosti rozoznávame rôzne: vizuálnu, fotografickú, fotoelektrickú, rádiometrickú, bolometrickú, ... - závisia od použitej metódy na príjem žiarenia z objektu. Pre astrofyziku majú zvlášť veľký význam absolútne bolometrické veľkosti M_bol, ktoré vyjadrujú celkové množstvo energie vyžarované hviezdou v obore všetkých vlnových dĺžok a úzko súvisia s fyzikálnymi charakteristikami hviezd.

Pozri tiež...

• Život hviezd
• Hertzsprung-Russellov diagram

Posledná zmena:
Text: RNDr. Katarína Maštenová
© 2000 Štefánikova nadácia na podporu astronómie na Slovensku (napíšte nám)