Štefánikova nadácia na podporu astronómie na Slovensku Vesmír okolo nás

interaktívne zoznámenie s kozmom

Teraz ste tu: Stefanik » História a osobnosti » Osobnosti astronómie a astrofyziky » Svetové osobnosti    späť na astroportal.sk

Významné osobnosti v astronómii

Bessel Friedrich Wilhelm (fridrich), 1784-1846, nemecký astronóm a matematik. Zaoberal sa astrometriou, zameral polohu vyše 50 000 hviezd. V roku 1838 ako prvý zmeral vzdialenosť hviezdy 61 Cygni od Zeme.

Bethe Hans Albrecht, 1906, nemecký astrofyzik žijúci v USA. V roku 1938 spolu s Carlom Friedrichom von Weizsäckerom objavili cyklus atómových reakcií, pri ktorých sa uvoľňuje energia vnútri hviezd. V roku 1967 dostal Nobelovu cenu za fyziku.

Brahe Tycho 1546-1601, dánsky hvezdár, od roku 1597 pôsobil v Prahe. V roku 1572 podrobne študoval supernovu v súhvezdí Kasiopeja. Na základe presných meraní polôh Marsu odvodil Johannes Kepler svoje zákony o obehu planét okolo Slnka.

Doppler Christian Johann 1803-1853, rakúsky fyzik. Objavil princíp nazvaný po ňom Dopplerov jav. Spočíva v tom, že pri približovaní zdroja elektromagnetických alebo akustických vĺn k pozorovateľovi sa vlnová dĺžka zmenšuje a pri vzďaľovaní vlnová dĺžka vzrastá. Ak sa teda zdroj žiarenia k pozorovateľovi blíži, spektrálne čiary sa posúvajú ku krátkovlnnému koncu spektra (fialový posuv) a naopak, pri vzďaľovaní zdroja pozorujeme posun k dlhším vlnovým dĺžkam (červený posuv).

Eddington Arthur Stanley (edynktn ártr stenly), 1882-1944, anglický astronóm. V roku 1919 ako prvý zmeral relativistický odklon svetla v gravitačnom poli Slnka. Vybudoval teóriu vnútornej stavby hviezd a objavil vzťah medzi hmotnosťou a svietivosťou (čím je hviezda hmotnejšia, tým je svietivejšia). Autor teórie bielych trpaslíkov a pulzujúcich premenných hviezd.

Einstein Albert (ajnštajn), 1879-1955, nemecký fyzik, ktorý od roku 1933 žil v USA. Všeobecne je považovaný za najvýznamnejšieho teoretického fyzika nášho storočia. Je autorom špeciálnej a všeobecnej teórie relativity, ktorá je základom modernej kozmológie i astrofyziky. V astronómii vysvetlil posun perihélia Merkúru, predpovedal odklon svetelných lúčov pri okraji Slnka a sčervenanie svetla pri úniku z gravitačného poľa. Vytvoril stacionárny model konečného a uzavretého vesmíru (Einsteinov-De Sitterov vesmír). V roku 1921 dostal Nobelovu cenu za fyziku.

Fowler William Alfred (ĺaulr viljem), americký fyzik a astrofyzik. Veľký význam majú jeho práce z oblasti teórie vzniku a vývoja chemických prvkov vo vesmíre. V roku 1983 dostal Nobelovu cenu za fyziku.

Fraunhofer Joseph (jozef), 1787 - 1826, nemecký fyzik. Predmetom jeho záujmu bola najmä optika. Pomocou ďalekohľadov, ktoré sám zhotovil, ako prvý v roku 1814 zmeral vlnové dĺžky absorpčných čiar v spektre (Fraunhoferove čiary).

Galileo Galilei, 1564-1642, taliansky matematik a astronóm. Ako prvý pozoroval oblohu ďalekohľadom, ktorý si v roku 1609 sám zhotovil. Objavil tak krátery a vrchy na Mesiaci, fázy Venuše, štyri Jupiterove mesiace a hviezdnu podstatu Mliečnej cesty. Ako zástanca heliocentrickej teórie (viď Kopernik) bol súdený a väznený.

Gamow George Anthony (gejmou dž entony), 1904-1968, americký fyzik a astrofyzik ruského pôvodu. Jedným z prvých zástancov teórie vzniku vesmíru známej ako big bang (veľký tresk). Bol autorom teórie o horúcich počiatočných fázach vesmíru (viď Bethe).

Halley Edmund (hejlí, halej), 1656 - 1742, anglický kráľovský astronóm. Objavil návratnosť komét a vypočítal dráhu kométy, ktorá dnes nesie jeho meno a vracia sa každých 75 rokov. V roku 1718 zistil vlastné pohyby hviezd Sírius, Aldebaran.

Hawking Stephen W. (hókin stefn), 1942, britský teoretický fyzik a astronóm známy predovšetkým štúdiami, o čiernych dierach. Jeho vedecko-populárny bestseler Stručné dejiny času vyšiel v roku 1991 i v slovenčine. Hawking je už roky úplne ochrnutý, ale vedecky stále aktívny.

Herschel Frederick Wilhelm (heršl frederyk), 1738-1822, anglický astronóm nemeckého pôvodu. Ďalekohľadom s priemerom 16 cm, ktorý sám skonštruoval, objavil v roku 1781 planétu Urán a neskôr mnoho ďalších kozmických objektov. Zistil pohyb slnečnej sústavy v kozme smerom k súhvezdiu Herkules. V roku 1786 vydal katalóg hmlovín a hviezd, ktorých objavil vyše 2 500.

Hertzsprung Ejnar (hercšprung), 1873-1967, dánsky hvezdár. V roku 1905 objavil vzťah medzi farbou hviezd a ich skutočnou veľkosťou (Hertzsprungov-Russellov diagram), a to na základe objavu obrých a trpasličích hviezd.

Hewish Anthony (heviš entony), nar. 1924, anglický rádioastronóm. Navrhol anténový systém, ktorým boli objavené pulzary. V roku 1974 dostal Nobelovu cenu za fyziku.

Hipparchos 160-126 pred n. l., najvýznamnejší starogrécky hvezdár, vynikajúci pozorovateľ hviezdnej oblohy. Vytvoril geocentrickú teóriu epicyklov, dobre vystihujúcu pohyb planét po oblohe. Určil vzdialenosť Mesiaca od Zeme na 60 zemských polomerov, zostavil katalóg 850 hviezd a rozdelil hviezdy podľa svietivosti do 6 veľkostí. Jeho systém hviezdnych veľkostí sa používa i dnes.

Hubble Edwin (habl), 1889-1953, americký astronóm. Objavil hviezdnu podstatu mimogalaktických hmlovín a vzťah medzi posunom spektrálnych čiar k červenému koncu spektra a vzdialenosťou mimogalaktického objektu: čím je objekt vzdialenejší, tým rýchlejšie sa od nás vzďaľuje (expanzia vesmíru).

Chandrasekhar Subrahmanyan (čandrasíkhr), 1910, indický fyzik a astronóm pôsobiaci v USA. Vypracoval teóriu vnútornej stavby bielych trpaslíkov a neutrónových hviezd. V roku 1983 dostal Nobelovu cenu za fyziku.

Kepler Johannes 1571-1630, nemecký astronóm, fyzik a matematik, ktorý žil v Prahe na dvore Rudolfa II. Z polôh planéty Mars, zmeraných Tychom Brahem, odvodil tri základné zákony pohybu planét okolo Slnka, čím potvrdil Koperníkovu heliocentrickú teóriu (viď Kopernik).

Kopernik Mikuláš 1473-1543, poľský astronóm, tvorca novej teórie o postavení planét a Slnka - heliocentrizmu: Zem obieha okolo Slnka, ktoré je stredom slnečnej sústavy. Teóriu o slnečnej sústave vypracoval na základe mnohoročných pozorovaní vlastnými prístrojmi. Svoje myšlienky vyložil v spise O obehu svetov nebeských, ktorý napísal v roku 1530 a uverejnil v roku 1540. Na jeho dielo nadviazal G. Galilei, J. Kepler, I. Newton a ďalší učenci.

Newton Isaac (ňútn ajzak), 1643 - 1727, anglický fyzik, matematik a astronóm. Objavil gravitačný zákon, ktorým vysvetlil pohyb planét okolo Slnka. Určil pomer hmotnosti Zeme, Jupitera a Saturna vzhľadom na hmotnosť Slnka. Študoval rozklad bieleho svetla hranolom a vynašiel princíp zrkadlového ďalekohľadu. Vysvetlil i príčinu prílivu a odlivu (vplyv Mesiaca).

čiara

Pozri tiež...

čiara

Posledná zmena:
© 2002 Štefánikova nadácia na podporu astronómie na Slovensku                                                         späť na astroportal.sk

counter