interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Kozmonautika » Prvé nahliadnutia do vesmíru » Sputnik pípa vo vesmíre
Dosiahnutie kozmického priestoru sa dostalo do centra záujmu superveľmocí, keď prípravný výbor Medzinárodného geofyzikálneho roku 1957 vydal v júli 1955 výzvu vyspelým krajinám, aby sa pokúsili vypustiť do vesmíru umelú družicu Zeme. Túto výzvu oficiálne prijali Spojené štáty americké a začali s prípravou svojej družice Vanguard. Nepredpokladali pri tom, že by mali akúkoľvek konkurenciu. No Sovietsky zväz sa rozhodol, že predbehne Američanov a vypustí družicu skôr.
Pod vedením Sergeja Koroljova sa začal vývoj pomerne veľkej družice
s vedeckými prístrojmi vážiacej 1 300 kg. Pretože sa však Koroljov bál,
že by mohli byť Američania prví, odložil vývoj veľkej družice a sústredil sa na
rýchle vypustenie jednoduchej malej družice bez vedeckej aparatúry a s hmotnosťou
do 100 kg. Nazývali ju stručne "prostejšij sputnik", čiže jednoduchá
družica.
Prvá umelá družica Zeme
známa pod menom Sputnik odštartovala 4. októbra 1957 o 20:28 nášho
času a zahájila tak novú éru v dejinách ľudstva. Sputnik mal tvar gule
s priemerom 58 cm a hmotnosťou 83,6 kg, z ktorej vyčnievali štyri prútové
antény dlhé dva a pol metra. Vo vnútri gule bol regulátor teploty a tlaku, batérie a
vysielačka, ktorá vysielala pravidelné pípanie na 7,5 a 15 metrových vlnách, aby ho
mohol zachytiť každý amatér. Toto vysielanie sa stalo veľkým šlágrom a nadšene ho
počúvali ľudia na celom svete.
Koroljov sa neuspokojil
iba s jednoduchým vypustením družice, a už po týždňovej dovolenke celého
týmu sa začínajú práce na Sputniku 2, družici ktorá dopraví do
vesmíru živého tvora. Nová družica je pripravovaná veľmi narýchlo, dokonca niet
času ani na technickú dokumentáciu. 3. novembra 1957 štartuje do vesmíru Sputnik 2
s hmotnosťou 508 kg a na jeho palube bude päť dní žiť fenka sibírskeho
poľovného plemena lajka (pomenovali ju Limončik - Citrónik, ale zvykli si jej hovoriť
Lajka).
Pretože ešte nebol navrhnutý systém návratu na Zem a Lajka sa nemohla vrátiť, bola po piatich dňoch usmrtená v spánku vypnutím prívodu kyslíka. Vo svete vzbudil Sputnik 2 ešte väčšiu senzáciu aj vďaka tomu, že sa letová časť s Lajkou neoddelila od posledného stupňa rakety a tak radary zaznamenali vo vesmíre teleso dlhé až 30 m. Sprvu to spôsobilo mierne zdesenie u Američanov, pretože sa zdalo že Rusi majú tak veľké rakety, že vedia vypustiť aj obrovské družice. Aj z hľadiska Sovietskej propagandy bolo dobré, že každý mohol na vlastné oči vidieť jasnú družicu krúžiacu nad našimi hlavami.
Ako tretí letel do vesmíru Sputnik
3, veľká vedecká družica, ktorá mala byť pôvodne vyslaná do vesmíru ako
prvá. Družica vážiaca 1 328 kg štartovala 28. apríla 1958, ale pre závadu na
rakete vybuchla. Rovnaký záložný exemplár štartoval už 15. mája. Svojimi
prístrojmi meral Sputnik 3 vlastnosti vesmírneho priestoru, napríklad kozmické
žiarenie.
Medzitým sa podarilo Američanom vypustiť 1. februára 1958 svoju prvú malú družicu Explorer 1 (hmotnosť iba 14 kg), keďže pôvodne pripravovaný projekt družice Vanguard sa potýkal s technickými problémami. Kozmonautika v USA naberala obrátky iba pomaly jednak preto, že Američania nepredpokladali akúkoľvek konkurenciu na poli výskumu vesmíru a tiež preto, že im chýbala vedúca osobnosť akou bol Sergej Koroljov.
Ďalšími cieľmi bolo zasiahnutie Mesiaca, odfotografovanie jeho odvrátenej strany a vyslanie sondy k najbližším planétam, Venuši aj Marsu. Intenzívne sa však pracuje na vyslaní prvého človeka do vesmíru.
Posledná zmena:
© 2000, 2001 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)