interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Pohľady zo Zeme » Aspekty nebeských telies home astroportal.sk
Jasné planéty upútajú pozornosť aj príležitostného diváka na oblohu. Už pre prvých hvezdárov boli zaujímavé aj pohyby planét medzi hviezdami. Rôzne nepravidelné kľučky a otočky viedli astronómov k snahe vysvetliť tento ich zdanlivý komplikovaný pohyb.
Z pozorovateľského hľadiska je pre nás užitočné si rozdeliť telesá (planéty) na vonkajšie a vnútorné vzhľadom na dráhu Zeme. Vonkajšie planéty sa najlepšie pozorujú v období opozície, t. j. v čase keď sú práve na opačnej strane ako Slnko. Vtedy vychádzajú nad obzor súčasne so západom Slnka, kulminujú o polnoci a zapadajú ráno s prvými lúčmi svetla. Naopak, keď sa zdanlivo na svojej dráhe priblížia k Slnku, nemôžeme planéty pozorovať, lebo zaniknú v žiare dňa. Úkazu pri ktorom sa planéta dostane do zákrytu so Slnkom hovoríme konjunkcia. Všeobecne je konjunkcia okamih, keď sú si na oblohe uhlovo blízke dve telesá a majú rovnakú rektascenziu (nebeská obdoba zemepisnej dĺžky). Ďalším sledovaným aspektom býva kvadratúra. Je to taká poloha telesa, že medzi Slnkom, Zemou a telesom je pravý uhol. Teleso, ktoré je v kvadratúre, sa dostane najvyššie na oblohu práve v čase východu či západu Slnka, podľa toho či je vo východnej, alebo západnej kvadratúre.
Telesá, ktoré obiehajú okolo Slnka vo vnútri dráhy Zeme (Merkúr a Venuša) sa nikdy nemôžu veľmi uhlovo vzdialiť od Slnka, nikdy ich neuvidíme v opozícií. Najväčšia uhlová výchylka od Slnka sa nazýva elongácia a je to najvhodnejšie obdobie na pozorovanie vnútorných planét, pretože ich môžeme pozorovať už na stemnenej oblohe, kde nezanikajú v žiare Slnka. Merkúr sa môže najviac vzdialiť od Slnka až o 28° (asi 1,8h) a Venuša až o 48° (asi 3,2h). Podľa toho či je Venuša vo východnej alebo v západnej elongácií ju môžeme pozorovať ráno ako zorničku, alebo večer ako večernicu. Vnútorné planéty nám ukazujú fázy, podobne ako Mesiac. V období, keď je k nám planéta najbližšie, v dolnej konjunkcií, je fáza novu, takže ju nevidíme. Okrem toho je prežiarená Slnkom, iba výnimočne nastáva prechod Merkúru a Venuše cez slnečný disk a vtedy ich môžeme pozorovať ako pohybujúcu sa škvrnu na Slnku. V opačnej polohe, v splne, je teleso skryté za Slnkom, vtedy hovoríme o hornej konjunkcií.
Času, ktorý uplynie medzi dvoma rovnakými polohami telesa vzhľadom k Slnku hovoríme synodická obežná doba, zatiaľ čo čas, za ktorý obehne teleso celý kruh (360°) sa nazýva siderická doba.
Medzi siderickou dobou (PZ) obehu Zeme okolo Slnka, siderickou dobou planéty (PP) a synodickou dobou tejto planéty (S) platí vzťah:
Pre vnútornú planétu: 1/S = 1/PP - 1/PZ,
pre vonkajšiu planétu: 1/S = 1/PP - 1/PZ.
Tieto vzťahy sme odvodili nasledujúcou úvahou. Za siderický obeh sa poloha planéty zopakuje (zmena o 360°). Za jeden deň opíše sprievodič Zeme uhol 360°/PZ a sprievodič planéty 360°/PP. Ak ide o vonkajšiu planétu, bude sa pohybovať pomalšie ako Zem a za deň sa vzdialia obe telesá o uhol 360°/PZ - 360°/PP. Tento rozdiel narastie na celú otočku (360°) práve za synodickú obežnú dobu, teda:
360° = 360°.S/PZ - 360°.S/PP,
čo po úprave dáva uvedený vzťah pre vonkajšiu planétu. V prípade vnútornej planéty sa vymieňa poradie členov, pretože tu sa bude vnútorná planéta pohybovať rýchlejšie a predbiehať Zem.
Posledná zmena:
© 2000, 2001 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)