interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Pohľady zo Zeme » Orientácia podľa oblohy home astroportal.sk
Orientácia a navigácia sú s astronómiou pevne spojené už od jej počiatkov. Astronómia dala svetu také dnes už bežné veci, ako sú kalendár, metódy orientácie či udržovanie presného času. Všetky tieto výdobytky už považujeme za samozrejmé a roľa súčasnej astronómie sa posúva skôr k experimentálnemu testovaniu kozmologických hypotéz. Navigácia a orientácia má však stále svoje miesto aj v každodennom živote a mnoho ľudí ani nevie, čo všetko sa dá zistiť z oblohy nad nimi.
Oblohu si môžeme predstaviť ako sféru, ktorá rotuje okolo nás, pričom os prechádza stredom Zeme a mieri k Polárke. Keby sme počas noci pozorovali pohyb hviezd, zistili by sme, že Polárka sa takmer nehýbe, a všetky hviezdy okolo nej opisujú po oblohe kružnice.
Aby sme Polárku na oblohe našli, nemusíme čakať tak dlho, ľahko sa dá nájsť pomocou línií cirkumpolárnych súhvezdí. To sú súhvezdia, ktoré pri danej zemepisnej šírke pozorovateľa počas dňa ani roka nikdy nezapadnú, ale s rotáciou oblohy krúžia okolo nebeského pólu a namiesto zapadnutia sa len približujú severnému obzoru. Najpriamejší spôsob, ako nájsť Polárku, je nájsť na oblohe malý voz, skupinu hviezd v súhvezdí Malého medveďa. Polárka je na konci jeho oje.
Obloha je však často v dôsledku svetelného znečistenia značne prežiarená a väčšinu hviezd malého voza nie je vidieť. Asi najznámejší spôsob hľadania Polárky je ten, že najprv nájdeme na oblohe výraznú skupinu hviezd známu ako veľký voz. Je to časť pomerne veľkého súhvezdia nazývaného Veľká medvedica a v našich zemepisných šírkach je navyše cirkumpolárne (nikdy nezapadá), takže ho na oblohe vždy ľahko nájdeme. Keď si predĺžime líniu jeho dvoch predných hviezd zhruba 5 a pol krát, dostaneme sa k Polárke.
Nehybná Polárka nám kedykoľvek za jasnej noci ukáže severný smer (platí v prípade, že sme na severnej pologuli, z južnej pologule ju neuvidíme, lebo bude stále pod severným obzorom). Jej výška nad severným bodom je rovná zemepisnej šírke pozorovateľa. Pozorovateľ na severnom póle by mal Polárku v zenite (v nadhlavníku) a pozorovateľ na rovníku ju má presne v severnom bode obzoru. To znamená, že stačí zmerať výšku Polárky nad severným bodom a priamo dostaneme geografickú šírku miesta, z ktorého pozorujeme. Túto metódu používali už dávni moreplavci. Keď poznáme severný smer, ľahko si už určíme ostatné svetové strany.
Ďalšia
možnosť, ako zistiť svetové smery, je použiť Slnko a ručičkové hodinky. Hodinky
dáme do vodorovnej roviny a malú ručičku nasmerujeme na Slnko. Smer na juh ukazuje os
uhla medzi malou ručičkou a číslom 12 na ciferníku. Treba však ešte dať pozor na
posun pri letnom čase, pri ktorom je čas posunutý o jednu hodinu dopredu, takže
v čase, keď je SELČ zavedený, robíme os uhla medzi malou ručičkou a číslom
11. Rovnaký postup môžeme použiť aj na Mesiac v splne, pretože vtedy je práve
v opozícii so Slnkom a teda nachádza sa tam, kde sa pred dvanástimi hodinami
nachádzalo Slnko.
Existuje jednoduchý spôsob, ako pri pohľade na hviezdnu oblohu orientačne vyčítať, aký je momentálny hviezdny čas. Ak poznáme hviezdny čas a aktuálny dátum, môžeme si vypočítať, koľko je práve hodín slnečného času.
Tieto hodiny majú len jednu ručičku, ktorá sa otáča okolo Polárky. Je tvorená spojnicou Polárky a 4. hviezdy oje, ktorá spája oj voza s kolesami. Ciferník týchto hodín je rozdelený na 24 dielov, pričom keď mieri ručička na sever (dole), je 0 hodín, keď mieri na východ, je 6 hodín, keď mieri na juh (hore), je 12 hodín a keď mieri na západ, je 18 hodín hviezdneho času. Je treba si ešte zvyknúť, že tieto nebeské hodiny idú proti smeru bežných hodinových ručičiek.
Medzi hviezdnym časom a
denným časom je však rozdiel, ktorý spôsobuje fakt, že Zem obieha okolo Slnka. Oba
časy sa zhodujú pri jesennej rovnodennosti. Inak platí, že hviezdny čas predbieha
slnečný čas o 4 minúty za deň, to je asi dve hodiny každý mesiac. Preto ak nebeské
hodiny ukazujú 23. decembra 6 h hviezdneho času, znamená to, že je v skutočnosti
6 - 2*3 = 0 slnečného času , čiže presne polnoc, pretože december je o tri mesiace
neskôr po septembri (po jesennej rovnodennosti) a tak rozdiel medzi
hviezdnym a slnečným časom je práve 6 hodín.
Práve je 24. apríl a pri pohľade na oblohu vidíme naše nebeské hodiny v polohe ako je na obrázku. Pre názornosť je na ňom zobrazený len Veľký a Malý voz, v skutočnosti tam uvidíme samozrejme aj iné okolité súhvezdia, ako je Drak, Cefeus, Kasiopeja alebo Žirafa. Odhadneme, že ručička nám ukazuje asi 11 hodín hviezdneho času. Pretože je apríl, oneskoruje sa slnečný čas za hviezdnym o 7*2 = 14 hodín (7 mesiacov po dve hodiny mesačne). To znamená, že ak chceme dostať slnečný čas, musíme od 11 hodín hviezdneho času odrátať 14 hodín, z čoho nám vyjde 21 hodín slnečného času. Ešte musíme brať do úvahy to, že v apríli je už zavedený letný čas a že k slnečnému času musíme prirátať ešte jednu hodinu, teda výsledok je 22 hodín miestneho letného času.
Posledná zmena:
© 2000 - 2002 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)