interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik» Pohľady zo Zeme » Obraz oblohy home astroportal.sk
Na celej oblohe by sme mohli voľnými očami vidieť asi 6 000 až 8 000 hviezd (závisí to od počasia, svetelných podmienok v mieste, kde pozorujeme; rovnako aj od citlivosti a ostrozrakosti našich očí). Z jedného miesta na Zemi v danom čase voľnými očami môžeme vidieť nad obzorom (horizontom) približne polovicu z nich, teda 3 000 - 4 000 hviezd. Už pomocou malého ďalekohľadu uvidíme oveľa viac hviezd. Voľnými očami sa môžeme učiť hviezdy poznávať, všímať si ich rozdielnu jasnosť alebo sledovať ich pohyb po oblohe.
Pre lepšiu orientáciu rozdeľujeme oblohu na 88 súhvezdí. Súhvezdie
je oblasť oblohy zahŕňajúca skupinu hviezd s presným ohraničením.
Väčšinu súhvezdí spoznáme podľa obrazca jeho jasných hviezd.
Viac o súhvezdiach...
Naprieč oblohou môžeme vidieť svetlý pás Mliečnej cesty. Tak vidíme na nebeskej sfére rovinu našej Galaxie. Už v triédri sa hmlistý pás rozloží na jednotlivé hviezdy, z ktorých je zložená. Podobne hmlisté obláčiky sú hmloviny, oblaky medzihviezdneho prachu a plynu (Veľká hmlovina v Orióne), ďalej hviezdokopy, ktoré nám ďalekohľad opäť rozloží na jednotlivé hviezdy, alebo vzdialené galaxie, hviezdne ostrovy podobné našej Galaxii - Mliečnej ceste.
Keď pozorujeme oblohu
počas niekoľkých hodín, všimneme si že hviezdy menia svoje miesto. Na severnej
pologuli zostáva prakticky nehybná jedine Polárka - hviezda na chvoste
Malého medveďa, resp. na konci oja Malého voza, ktorá leží v tesnej blízkosti
severného svetového pólu (severného nebeského pólu). Všetky ostatné hviezdy,
napríklad aj tie, čo tvoria súhvezdie Veľkej medvedice (Veľkého voza) akoby obiehali
okolo nej. Tento pohyb je dobre viditeľný na fotografii oblohy s niekoľkohodinovou
expozíciou. Zdá sa teda, akoby sa obloha otáčala okolo Zeme raz za 24 hodín. Tento
zdanlivý pohyb astronómovia volajú denný pohyb oblohy.
Zem sa otáča okolo svojej osi od západu na východ (proti smeru hodinových ručičiek, t. j. v kladnom matematickom smere otáčania) raz za 23 hodín 56 minút. Zdanlivá os otáčania prechádza Zemou v miestach, ktoré nazývame póly. Obloha znova nadobúda rovnaký vzhľad nie presne za 24 hodín, ale za 23 hodín 56 minút. Teda ak pozorujeme oblohu v jeden večer o 21 hodine, musíme na druhý deň pozorovať o 4 minúty skôr, aby sme našli hviezdy na tom istom mieste. Za 15 dní je rozdiel 1 hodina, 3 mesiace viac než 6 hodín a za pol roka až pol dňa!
Medzi hviezdami sa pohybuje Slnko, je však omnoho jasnejšie ako hviezdy, takže ich prežiari a hviezdy súčasne so Slnkom nevidíme. Takmer rovnako ako hviezdy je Slnko unášané od východu na západ (dôsledok otáčania Zeme, nazývame ho denný pohyb), ale pomaly sa presúva proti pohybu hviezd na východ asi o 1° za deň (dôsledok obehu Zeme okolo Slnka, nazývame ho ročný pohyb). Za rok tak obehne hviezdnu oblohu východným smerom. Ročná dráha Slnka medzi hviezdami sa nazýva ekliptika.
V blízkosti ekliptiky sa pohybuje Mesiac. Podobne ako Slnko je unášaný oblohou od
východu na západ, ale vykonáva aj vlastný pohyb medzi hviezdami na východ (približne
o jeden svoj priemer za hodinu), takže obehne hviezdnu oblohu za 27d a 8h.
Pohyb Mesiaca medzi hviezdami je dôsledkom obiehania Mesiaca okolo Zeme. Svoje fázy
(nov, prvá štvrť, spln, posledná štvrť) vystrieda až za 29d a 13h.
Mesačné fázy vznikajú osvetlením Mesiaca Slnkom z rôznych smerov. (Vysvetlenie,
prečo sa mesačné fázy vystriedajú za dlhšiu dobu, než trvá jeden obeh Mesiaca
medzi hviezdami je na stránke o Mesiaci.)
Medzi hviezdami sa v blízkosti ekliptiky pohybujú aj planéty. Voľným okom môžeme vidieť Merkúr, Venušu, Mars, Jupiter a Saturn, týchto päť planét poznali už staroveké národy. Planéty vyzerajú na oblohe ako jasné hviezdy, ich svetlo je na rozdiel od hviezd pokojnejšie (hovoríme, že planéty na rozdiel od hviezd nežmurkajú). Slovo planéta znamená blúdiaca hviezda. Názov vystihuje, že okrem denného pohybu spolu s hviezdami vykonávajú planéty aj zložitý vlastný pohyb. Väčšinou sa pritom pomaly presúvajú k východu (priamo), ale občas sa zastavia a pohybujú sa k západu (spätne). Vykresľujú tak na oblohe typické slučky. Tie vznikajú tak, že z pohybujúcej sa Zeme pozorujeme planétu, ktorá sa tiež otáča okolo Slnka, ale inou rýchlosťou ako Zem.
Ktorú planétu vidíme zistíme napríklad podľa Astronomickej ročenky, ale aj pohľadom cez malý ďalekohľad planéty bezpečne rozlíšime. Jedine Merkúr a Venuša ukazujú v ďalekohľade fázy ako Mesiac, podľa ich polohy voči Slnku uvidíme úzky kosáčik, polmesiačik, alebo takmer kotúčik ako v splne. Mars ukazuje načervenalý kotúčik, Jupiter je doprevádzaný svojimi štyrmi veľkými mesiacmi a na jeho sploštenom disku vidno pásy oblačnosti a Saturn je nezameniteľný vďaka svojim prstencom.
Stále častejšie sa na oblohe môžeme stretnúť s preletmi umelých družíc, ktoré sa niekedy podobajú na vysoko letiace lietadlá. Pokiaľ k nám majú vhodne nasmerované panely slnečných batérií, môžeme vidieť až niekoľkosekundové záblesky jasnejšie ako Venuša. Občas sú záblesky družíc Iridium viditeľné aj počas dňa! Bežne vidíme svetelné stopy drobných teliesok z komét a planétok, ktoré zanikajú v atmosfére. Nazývame ich meteory. Výnimočne môžeme vidieť tak jasný meteor, že na okamih vrhá tieň. Nazývame ho bolid.
Veľmi pekným úkazom na oblohe sú kométy. Okom viditeľné vlasatice prichádzajú každých niekoľko rokov v podobe hmlistého obláčika, vzácne aj s výrazne predĺženým chvostom. Sú to zmrznuté telesá s priemerom niekoľko kilometrov, ktoré sa na svojich veľmi pretiahnutých dráhach priblížia k Slnku a to začne roztápať zmrznutý materiál kométy. Uvoľnený plyn vytvára viditeľnú časť kométy.
V stredných zemepisných šírkach sa iba veľmi zriedka objavujú polárne žiare. Vznikajú pri kolízií rýchlo letiacich častích zo Slnka s časticami zemskej atmosféry. Obvyklejšie sú atmosférické úkazy ako napríklad dúha, ktorá vzniká rozkladom slnečného, alebo mesačného svetla na vodných kvapkách. Na vodných kvapkách a ľadových kryštálikoch sa vytvárajú aj ďalšie halové javy, napríklad bočné slnká, svetelné stĺpy, glorioly a iné.
Posledná zmena:
© 2000, 2001 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)