P O Z O R O V A N I A

S L N K A

   Tesne pri východe (západe) Slnka, keď slnečné svetlo prechádza najhustejšími vrstvami zemskej atmosféry a kotúč Slnka vidíme oranžový, len veľmi krátko môžeme pozorovať Slnko bez filtra. 

   Keď jeho farba začne byť žltá - cítime, že potrebujeme ochranný filter. Použijeme slnečné okuliare alebo keď sa chceme pozrieť priamo do Slnka musíme použiť hustý filter (zváračský filter, začmudené sklo, preexponovaný film alebo špeciálne okuliare na pozorovanie zatmení Slnka s kovovými fóliami, .....). 

I. pozorovanie v bielom svetle

   Ďalším najpoužívanejším spôsobom pozorovania Slnka je pomocou projekcie jeho obrazu buď bez optiky –  tak ako ľudia pozorovali Slnko pred objavením ďalekohľadu alebo za nejakou optikou.

   Pri pozorovaní bez optiky získame obraz Slnka pomocou projekcie Slnka malou dierkou – otvorom cca 2 - 4 mm do tmavého priestoru za týmto otvorom.

   Na projekciu môžeme využiť napríklad chodbu alebo vysokú „kupolu“ kostola (tak napríklad okolo roku 1490 pozoroval Slnko Paolo Toscanelli v dóme vo Florencii) alebo iný vysoký tmavší priestor. Pri vzdialenosti projekčnej plochy od dierky  4 - 5 metrov dostaneme približne 4 – 5 centimetrový obraz Slnka.  

   Veľkosť premietnutého kotúčika Slnka

  f = s (vzdialenosť dierky) * tg (30’)

kde 30’ je približný zdanlivý priemer Slnka na oblohe.

   Ak použijeme projekciu za akoukoľvek zväčšujúcou optikou, samozrejme obraz dostaneme väčší.

   Umiestnenie filtra pred objektív ďalekohľadu je bezpečnejšie, pretože za okulárom môže filter veľkým nahriatím od slnečných lúčov prasknúť (ak tak pozorujeme, je potrebné po niekoľkých minútách, keď cítime, že filter je teplejší odkloniť ďalekohľad od Slnka). Filter pred objektívom však musí byť samozrejme väčší a musí byť tiež kvalitnejší, pretože optika nám prípadne jeho chyby ešte zväčší.