interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Pozorovacia technika » Astronomické teleskopy » Infračervené ďalekohľady home astroportal.sk
Pohľad na infračervenú oblohu je úplne odlišný od bežného. Je to pohľad do "chladného" vesmíru. Infračervené žiarenie prevažuje u všetkých objektov chladnejších ako tritisíc stupňov. Videli by sme množstvo prachoplynových mračien, z ktorých sa utvárajú nové hviezdy a ktoré sú nášmu zraku neprístupné vo viditeľnom svetle. Tiež by nám neprekážal prach, ktorý nám v optickom obore zacláňa výhľad na jadro naše Galaxie. Infračervená pozorovacia technika nám umožňuje zahliadnuť tie chladnejšie objekty vesmíru, ktoré nemajú dostatočnú teplotu, aby žiarili vo viditeľnom svetle.
Infračervená časť spektra je pomerne rozsiahla, rozdeľuje sa preto na štyri základné oblasti: blízka, stredná, ďaleká infračervená oblasť a submilimetrové vlny. Atmosféra tieto časti prepúšťa rôzne, preto sa infračervené ďalekohľady rôznia podľa toho, na akú vlnovú dĺžku infračerveného žiarenia sú zamerané. Spoločný znak však majú ten, že atmosféra sa správa k infračerveným lúčom ako obrovský "dáždnik" a pomerne účinne ich absorbuje, zvlášť vďaka vodným parám v nej obsiahnutým. Blízka a stredná oblasť a submilimetrové vlny sú však atmosférou pohlcované len čiastočne, takže prístroje umiestnené na vrcholkoch hôr môžu toto žiarenie detekovať. Kvôli vlnovým dĺžkam ďalekej infračervenej oblasti však musíme vyniesť prístroje nad absorbujúcu atmosféru, či už na balónoch, lietadlách alebo družiciach. Pretože skúmajú infračervené (tepelné) žiarenie, musia byť chladené na teplotu blízku teplote absolútnej nuly, aby snímané dáta neprekrylo infračervené žiarenie samotného prístroja.
Prvým úspešným infračerveným prístrojom bola družica IRAS (InfraRed Astronomical Satellite) vypustená v roku 1983. Berýliové zrkadlá o priemere vyše pol metra boli chladené na teplotu 4 K. IRAS takmer o tri štvrtiny zväčšila počet objektov v astronomických katalógoch, pretože zaznamenala asi 350 tisíc infračervených zdrojov, vizuálne neviditeľných. Objavila tiež zhluky teplého plynu nazývaného infračervené ciry viditeľné takmer v každom smere vo vesmíre, ako aj niekoľko komét. Zaregistrovala aj silné infračervené žiarenie pri interagujúcich galaxiách, ktoré súvisí s prudkou tvorbou nových hviezd. A ako prvá nasnímala samotné jadro našej Galaxie. Jedným z výsledkov práce tejto družice je aj celooblohová infračervená prehliadka na vlnových dĺžkach 12, 25, 60 a 100 mikrometrov ISSA (Iras Sky Survey Atlas).
Ďalším nemenej úspešným infračerveným observatóriom je ISO (Infrared Space Observatory) umiestnené na družici, aktívne v rokoch 1995 až 1998 na vlnových dĺžkach 2,5 až 240 mikrometrov so zrkadlom o priemere 60 cm. Vďaka infračervenému spektrometru mohla určovať chemické zloženie pozorovaných objektov. Tak sme sa dozvedeli, že vesmír obsahuje oveľa viac vody, ako sme si dovtedy mysleli. Voda sa v rôznych skupenstvách vyskytuje atmosférach hviezdnych obrov či mesiacov planét ako aj samotných planét. Voda sa tiež našla v rodiskách nových hviezd.
V roku 2004 by malo byť uvedené do prevádzky nové
infračervené observatórium. Do pozorovacej výšky by ho vynieslo špeciálne upravené
lietadlo. Za týmto účelom sa lietadlo Boeing 747SP prerobí na lietajúce
observatórium SOFIA.
Takáto
doprava je lacnejšia ako vynesenie observatória na obežnú dráhu a dá sa pritom
použiť aj väčšie zrkadlo. SOFIA oproti ISO bude mať zrkadlo s priemerom 2,5
metra.
Pri tomto spôsobe bude aj dlhšia životnosť tohto observatória, plánuje sa, že bude lietať asi dvadsať rokov.
Lietadlo bude uspôsobené tak, že jeho zadná časť trupu bude niesť samotné zrkadlo. Predná časť lietadla bude slúžiť na vzdelávacie účely, bude tam premietacia sála. Stredná časť trupu ponesie "nervové centrum" celého systému, bude tam vedecká sekcia s počítačmi a prístrojmi.
Posledná zmena:
© 2001 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)