
	interaktívne zoznámenie s kozmom Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika

Teraz ste tu: Stefanik » Pozorovacia technika » Astronomické teleskopy home astroportal.sk

Astronomické teleskopy pre pozorovacie okná

Až na pár výnimiek tvorených prieskumnými sondami, astronómovia sú od veky vekov odkázaní pri skúmaní vesmíru iba na "diaľkový prieskum". Hlavným zdrojom informácií o kozme je svetlo, ktoré z neho prichádza. Presnejšie elektromagnetické žiarenie, ktorého je svetlo iba úzkou súčasťou. Aby sme mohli spracovať informáciu v tomto žiarení obsiahnutú, musíme jednak zozbierať jeho čo najväčšie množstvo a jednak ho sústrediť. Dlho ľuďom túto funkciu zastávali iba oči, od XVII. storočia ju však postupne začali zastávať ďalekohľady.

Galileo nebol tým, kto vynašiel ďalekohľad. Tento post patrí Holanďanovi H. Lippersheymu. Galileo Galilei bol však prvý, koho napadlo v roku 1609 obrátiť ho smerom k oblohe, čo takmer zákonite viedlo k objavu kráterov na Mesiaci, Jupiterových mesiacov, Venušiných fáz či zisteniu, že Mliečna cesta sa skladá z obrovského počtu hviezd. To bol však len počiatok všetkých úžasných objavov, ktoré pomocou techniky ľudia odhalili.

Ďalekohľady sa od svojho vzniku vyvíjajú a tento proces stále pokračuje. Galileov teleskop bol tvorený spojkovým objektívom a rozptylkovým okulárom v dlhom a úzkom tubuse. Neskôr okulár nahradila spojka. Tieto ďalekohľady nazývame refraktory, pretože svetlo sústreďujú pomocou jeho lomu (refrakcia) na šošovkách. U refraktorov sa však vyskytuje tzv. farebná chyba, ktorá je spôsobená tým, že rôzne vlnové dĺžky svetla sa lámu pod rôznym uhlom, takže každá farba má svoju vlastnú ohniskovú rovinu a výsledný obraz zaťažený farebnou chybou má okolo seba farebný lem.

Newton hľadal spôsob, ako farebnej vade predísť a navrhol ďalekohľad, ktorý nevyužíval na sústredenie svetla lom, ale odraz, ktorý je nezávislý od vlnovej dĺžky svetla. Tento typ ďalekohľadu nesie jeho meno a svetlo v ňom sústreďuje duté zrkadlo. Newtonov teleskop zaraďujeme medzi reflektory, pretože svetlo sústreďuje odrazom (reflexia).

Ďalšie zdokonaľovanie pozorovacej techniky sa nieslo najmä v znamení predlžovania ohniskových vzdialeností a zväčšovania priemeru vstupného otvoru. Práve táto druhá požiadavka vydláždila cestu zrkadlovým ďalekohľadom, pretože šošovky sa pri priemeroch nad jeden meter už deformovali vlastnou váhou. Najdynamickejší rozvoj doznali teleskopy v XX. storočí.

Rozvíjajú sa aj technológie umožňujúce detekciu a spracovanie obrazu. Oko za okulárom vystriedala časom fotografická komora, neskôr fotometer a najnovšie CCD detektor, bez ktorého si súčasnú astronómiu len ťažko môžeme predstaviť.

Elektromagnetické spektrum je veľmi široké, storočia však ľudia zaznamenávali iba jeho úzku časť, na ktorú je citlivé naše oko. Až v XX. storočí zostrojili ďalekohľady, ktoré zachytávali aj iné vlnové dĺžky, čo prinieslo priam explóziu poznatkov o vesmíre. Je to ako keby sme počúvali hudbu, ale bolo by počuť iba pár tónov. Až keď sme dokázali počuť basy, výšky a ostatné frekvencie, odhalili sme oveľa bohatšiu hudbu. V súčasnosti sa vedci vedia "naladiť" na všetky vlnové dĺžky, v každom pozorovacom okne sa však žiarenie správa trochu inak, čo vyžaduje odlišný prístup ku každej oblasti spektra.

Pozri tiež...

home astroportal.sk