interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Pozorovacia technika » Astronomické teleskopy » Röntgenové observatóriá home astroportal.sk
Keby sme mali röntgenové oči, pohľad na oblohu by vyzeral úplne inak. Videli by sme predovšetkým menej hviezd, pretože málo hviezd je dostatočne horúcich na to, aby vyžarovali röntgenové žiarenie. Miestom vzniku tohto žiarenia sú divoké a horúce zákutia vesmíru, kde napríklad plyn špirálovito klesá do čiernej diery alebo na bieleho trpaslíka. Taktiež hviezdne atmosféry - koróny majú milióny stupňov a to je dosť na žiarenie v röntgenovom obore a na röntgenovej oblohe by sme videli aj rozsiahle oblasti žiariaceho plynu - zbytky supernov.
Röntgenové snímače
však vyžadujú inú konštrukciu, pretože zrkadlá lúče tejto vlnovej dĺžky už
pohlcujú. K absorpcii nedôjde, len keď sa lúč odrazí pod veľkým uhlom (takže
sa len "obtrie" o zrkadlovú plochu), preto sa na sústredenie röntgenového
obrazu používajú lievikovité valce zastrčené do seba. Lúč sa na každom
z nich "obtrie", následkom čoho nie je zrkadlom pohltený a pri každom
takomto odraze trochu zmení svoj pôvodný smer a nakoniec je sústredený do ohniska.
Toto je nápad nemeckého fyzika Hansa Woltera, ktorý
s ním prišiel už v roku 1952. Pretože má röntgenové žiarenie oveľa
kratšie vlnové dĺžky ako viditeľné svetlo, musia byt odrazové plochy omnoho
hladšie ako pri optických zrkadlách, pripúšťa sa odchýlka hrúbky jedného atómu.
Preto je povrch zrkadiel pokrytý nejakým zo vzácnych kovov, ako napríklad zlato alebo
irídium, ktoré sú dobre odrazivé a ľahko opracovateľné.
Takýto pohľad nám umožňujú röntgenové observatóriá, ktoré však musia byť vynesené nad atmosférickú clonu. Jedným z nich bola družica Rosat (Röntgen Satellite) pracujúca v rokoch 1990 až 1999. Toto observatórium pracovalo v extrémne krátkej ultrafialovej oblasti a hlavne v oblasti röntgenovej, v ktorej objavilo stotisíc röntgenových objektov. Rosat sa pokladá za priekopníka röntgenovej astronómie.
V roku 1999 NASA vypustila družicu AXAF (Advanced X-ray Astrophysics Facility) neskôr pomenovaná Chandra (podľa indického astrofyzika Subrahmanyana Chandrasekhara) s priemerom vonkajšieho puzdra 1,2 metra.
Európska vesmírna agentúra ESA tiež vyslala v roku 2000 svoj röntgenový ďalekohľad XMM (X-ray Multi Mirror Telescope) neskôr nazvaný Newton. Jeho optickú sústavu tvoria tri 70 centimetrové zrkadlá. Nedokáže síce zachytiť tak detailné snímky ako Chandra, ale zato je omnoho citlivejší.
Od roku 1991 pracuje japonská družica Yohkoh, ktorá má za úlohu monitorovať slnečné röntgenové a gama lúče, prichádzajúce predovšetkým z jeho najhorúcejších častí - hlavne z koróny.
Posledná zmena:
© 2001 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)