interaktívne zoznámenie s kozmom Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika

Rádiové teleskopy

Otvorenie rádiového pozorovacieho okna nám umožnilo vidieť obrovské oblaky neutrálneho vodíka, pulzary, niektoré organické molekuly či najvzdialenejšie známe objekty - kvazary. Rádiové žiarenie môže súvisieť tiež s mnohými energetickými javmi vo vesmíre. Rádiovo žiaria zvyšky po supernove, mohutné hviezdne erupcie či plyn špirálujúci do čiernej diery. Zostrojenie rádiových teleskopov znamenalo zrod nového odvetvia astronómie - rádioastronómie.

Rádioastronómia vznikla v roku 1932, zásluhou Američana českého pôvodu Karla Janskeho, ktorý ako prvý objavil rádiové žiarenie prichádzajúce z kozmu. Ďalej nasledoval objav za objavom ako napríklad žiarenie rozsiahlych vodíkových mračien na vlnovej dĺžke 21,1 cm, organickej molekuly hydroxilu na 18 cm, objav pulzarov či jeden z najdôležitejších objavov - fluktuácie reliktového žiarenia. Za necelé trištvrte storočie sa rádioastronómia stala jedným z najdôležitejších spôsobov poznávania vesmíru.

Najväčšie rádiové ďalekohľady sú v podstate reflektory: sú tvorené parabolickým zrkadlom, ktoré sústreďuje rádiové vlnenie do detektora umiestneného v ohnisku, odkiaľ sa mení na elektrický signál a vedie do počítača na spracovanie. Vnútorná strana parabolického zrkadla však nie je strieborná, ako pri optických ďalekohľadoch. Rádiové vlny sa odrážajú od vodivých povrchov, preto najväčšie rádioteleskopy sveta používajú obrovské kovové taniere s priemermi aj cez sto metrov.

Atmosféra rádiové lúče prepúšťa, takže je možné stavať obrovské rádiové detektory priamo na zemskom povrchu. Priblížme si aspoň tie najdôležitejšie.

Najväčší súvislý rádioteleskop sa nachádza v portorickom Arecibe. Tento najväčší reflektor na svete je postavený vo vápencovom pohorí a vypĺňa jednu kráterovitú priehlbeň. To znamená, že tanier je nepohyblivý, otáčaním ohniskovej antény je však možné meniť smer snímania až o 20 stupňov. Pracuje od roku 1963. Guľové rádiové zrkadlo má priemer 305 metrov a zaberá okolo 20 akrov.

Zachytáva rádiové vlny s dĺžkami od 6 metrov po 3 centimetre (50 MHz až 10 GHz), ktoré sa po odraze od taniera sústredia do ohniska, ktoré je dvesto metrov od stredu reflektora, kde je zavesená 900 tonová plošina, na ktorej je tucet vysoko citlivých, tekutým héliom chladených rádiových antén na rôzne vlnové dĺžky.

Rádioteleskop v Arecibe je jedno z najvýznam­nejších centier rádioastro­nomického a ionosférického výskumu, používa sa aj ako planetárny radar na mapovanie telies Slnečnej sústavy a nedávno bol použitý aj pri nadväzovaní strateného kontaktu so sondou Pioneer 10. Jeho zábery boli použité tiež v niekoľkých filmoch, napríklad Kontakt, tiež tu bojoval James Bond. Pozorovanie je voľne prístupné aj vedcom a študentom so serióznym výskumným programom.

Ak tanier v Arecibe bol najväčší rádiový ďalekohľad na svete, tak rádioteleskop v americkom Green Bank je so svojou 110x100 metrovou parabolickou anténou najväčší pohyblivý teleskop na svete. Tento 7300 tonový kolos pracuje od polovice augusta 2000. Zrkadlo je tzv. ofsetové (mimoosové), čo znamená, že detektor neleží presne nad stredom zrkadla a tým neprekáža prichádzajúcim rádiovým vlnám. Odrážavý povrch je tvorený vyše dvoma tisíckami panelov, ktoré sú poskladané vedľa seba, aby vytvorili obrovskú, dokonale hladkú plochu celého taniera. Jeho správny tvar sa udržuje systémom adaptívnej optiky: teleskop je vybavený laserovým systémom monitorujúcim okamžité odchýlky tvaru zrkadla a poloha každého panelu je upravovaná motorickými piestami.

Momentálne tretím najväčším rádioteleskopom na svete je stometrový tanier Effelsbergu juhozápadne od Bonnu v Nemecku. V prevádzke je už od roku 1972. Jeho takmer osemtisíc metrov štvorcových rozsiahla plocha je zložená vyše 2300 elementov, ktorých poloha je podobne ako pri tanieri v Green Banku elektronicky upravovaná. Vysokocitlivé chladené detektory sa nachádzajú v primárnom ohnisku. Tu sa nachádza aj menšie elipticky zakrivené zrkadlo, ktoré sústreďuje lúče do sekundárneho ohniska, ktoré sa nachádza priamo na povrchu taniera pod ohniskom primárnym, kde sa nachádzajú ďalšie rádiové prijímače. Takto môže na jednom ďalekohľade pracovať s tým istým žiarením väčšie množstvo detektorov simultánne.

Všetky obrovské rádiové taniere, ak sú pohyblivé, sú upevnené na azimutálnej montáži, pretože paralaktická by takú hmotnosť neudržala.

 

Pozri tiež...

• Pozorovacie okná
• Veľké teleskopy XX. storočia

                                                                                        home astroportal.sk

Posledná zmena:
© 2001 Štefánikova nadácia na podporu astronómie na Slovensku (napíšte nám)