
	interaktívne zoznámenie s kozmom

Teraz ste tu: Stefanik » Fyzika a astronómia » Pozorovacie okná » Gama okno späť na astroportal.sk

Gama okno

Krabia hmlovina M1
zvyšok po výbuchu supernovy
v rôznych pozorovacích oknách

Gama žiarenie je najenergetickejším žiarením spektra, každý fotón nesie typickú energiu desaťmiliónkrát až miliardkrát väčšiu ako očami viditeľné svetlo. Takéto energetické žiarenie je smrteľné pre všetko živé, našťastie ho naša atmosféra zachytáva. Aby sme ho mohli zaznamenávať, musíme meracie aparatúry umiestniť nad hustú atmosféru Zeme, napríklad na výškové balóny alebo družice. Najvýraznejším zdrojom takto prenikavého žiarenia je stred Galaxie, medzi ďalšie objekty vyžarujúce gama lúče patria zbytky po supernovách (napr. Krabia hmlovina M1 v Býkovi).

V súčasnosti sa však najčastejšie v súvislosti s gama žiarením spomínajú záhadné gama záblesky (známe pod anglickou skratkou GRB - Gamma Ray Bursts). Už prvé družice v sedemdesiatych rokoch vybavené jednoduchými detektormi gama žiarenia zaznamenávali niekoľkokrát za deň krátke, ale veľmi energetické vzplanutia prichádzajúce náhodne z rôznych smerov na oblohe, ktoré sa nikdy neopakujú z rovnakého miesta. Gama žiarenie je ale natoľko prenikavé, že ho nie je možné sústreďovať optikou ako napríklad viditeľné svetlo. Je preto veľmi náročné určovať presný smer zdroja žiarenia. Až mladšia generácia družíc ako Compton, či Beppo-Sax umožnili presnejšie určenie smeru prichádzajúceho žiarenia, čím sa otvorila možnosť sledovať v ďalších pozorovacích oknách prípadný dosvit a určiť prípadný objekt vo viditeľnom svetle, aby sa dalo povedať viac o pôvodcovi vzplanutia. Prvé úspešné stotožnenie gama záblesku so známym objektom na oblohe sa podarilo iba pred niekoľkými rokmi vďaka veľmi rýchlej súčinnosti mnohých pozorovacích skupín po celom svete.

Vzhľadom na náročnosť pozorovania v gama okne a nedostatok pozorovacích údajov sú stále možné rôzne špekulácie o ich podstate a pôvode. Až donedávna boli dohady aj o tom, či ide o úkazy blízke, napríklad na pomedzí slnečnej sústavy, alebo vzdialené, na hranici pozorovateľného vesmíru. V tom prípade by museli byť nepredstaviteľne svietivé a silné, keď aj po ceste cez celý vesmír sú stále relatívne jasné. Potom ako sa podarilo zhotoviť prvé spektrá optických náprotivkov gama zábleskov ukázalo sa že sú to kompaktné a veľmi vzdialené zdroje žiarenia. Vynoril sa však problém pre teoretikov, ktorý musia vymyslieť model, ako môže v telese rozmerov slnečnej sústavy vzniknúť krátkodobo energia prevyšujúca žiarenie celého ostatného vesmíru! Dnes navrhované modely hovoria napríklad o zrážke dvoch navzájom sa obiehajúcich neutrónových hviezd, alebo o výbuchoch hypernov, čiže hmotných hviezd ktoré gravitačne zkolabujú na čierne diery.

Pozri tiež...

home astroportal.sk