interaktívne zoznámenie s kozmom
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Fyzika a astronómia » Pozorovacie okná » Röntgenové okno späť na astroportal.sk
Aj otvorenie röntgenového okna muselo počkať do začiatku kozmickej éry, kým boli prvé prístroje vynesené nad vrstvu atmosféry ktorá nás chráni pred vystavením smrteľným dávkam röntgenového žiarenia. Vesmírne röntgenové ďalekohľady, ako Chandra a Newton, nám odhaľujú zdroje röntgenového žiarenia na oblohe, prevažne v rovine Galaxie a s nápadnou koncentráciou k jej stredu.
Medzi dnes známe zdroje röntgenového žiarenia patria:
Zbytky supernov - riedke oblaky plazmy, pôvodne vrchné vrstvy hviezdy, ktorá ich odvrhla keď vybuchla ako supernova. V priebehu niekoľkých tisícok rokov sa rozptýlia. Zbytky supernov žiaria vďaka vysoko energetickým časticiam zo stredového pulzaru - zvyšku po supernove. Tieto častice sa zrážajú s vodíkom v plazmovej obálke a vyrážajú fotóny, ktoré pozorujeme. Ďalším zdrojom svetla zbytkov po supernovách je rázová vlna vznikajúca pri zrážke rozpínajúcej sa obálky s medzihviezdnou hmotou (tzv. kaverna), dochádza tu k zahrievaniu plynu a tepelnému vyžarovaniu fotónov.
Tesné dvojhviezdy - typickým párom je masívny hviezdny obor a drobný biely trpaslík. Obor je natoľko nafúknutý, že si nedokáže udržať svoju hmotu a tá preteká k bielemu trpaslíkovi. Okolo trpaslíka sa vytvára rotujúci disk plazmy, ktorý sa zahrieva na veľmi vysokú teplotu a po špirále padá na trpaslíka intenzívne vyžarujúci röntgenové lúče. Toto pozorujeme ako novu.
Hviezdne koróny - vrchná časť atmosféry Slnka a aj ďalších hviezd sa zahrieva kvôli zložitým magnetickým poliam na teplotu až miliónov stupňov. Takáto žhavá plazma potom vyžaruje v röntgenovom okne. Intenzita röntgenového žiarenia zo Slnka je však asi miliónkrát, až miliardkrát menšia ako vyžarovanie vo viditeľnom svetle. Vysoko energetické Slnečné žiarenie ale ionizuje horné vrstvy atmosféry a vytvára tak ionosféru, vrstvu ktorá odráža rádiové vlny a je tak nenahraditeľná pre rádiovú techniku. Zaznamenané bolo aj žiarenie korón blízkych jasných hviezd ako Capella a Sírius. Všeobecne však bežné hviezdy nie sú významnými zdrojmi röntgenového žiarenia.
Mimogalaktické zdroje - rôzne zdroje za hranicou Galaxie. Naša Galaxia vyžaruje v röntgenovom okne asi jednu desaťtisícinu svojho celkového žiarivého výkonu, podobne ako ďalšie obyčajné galaxie. Poznáme ale aj galaxie, ktoré sú výrazne silnejšími zdrojmi, prevažne kvôli aktívnym galaktickým jadrám.
Posledná zmena:
© 2000 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)