interaktívne zoznámenie s kozmom
Otvorené pri príležitosti 120. rokov od narodenia M. R. Štefánika
|
|
interaktívne zoznámenie s kozmom |
Teraz ste tu: Stefanik » Pohľady zo Zeme » Znamenia a zvieratník home astroportal.sk
Počas roka pozorujeme výraznú zmenu vzhľadu hviezdnej oblohy. Takto sa prejavuje ročný pohyb Zeme okolo Slnka. Vďaka presným pozorovaniam zmien hviezdnej oblohy boli ľudia schopní zostaviť náš dnešný kalendár, ktorý popisuje ročný pohyb Zeme okolo Slnka. My — pozorovatelia — obyvatelia planéty, krúžiacej okolo jednej z hviezd našej Galaxie (Mliečnej cesty), vidíme hviezdy ktoré tvoria obrazce súhvezdí na našej oblohe a vidíme ako sa nám naša hviezda Slnko každým dňom počas roka premieta stále viac a viac na východ. Slnko sa zdanlivo pohybuje počas roka medzi hviezdami po oblohe od západu na východ. Vykreslí takto na oblohe ekliptiku (rovinu dráhy našej Zeme premietnutú na oblohu).
V dávnych časoch ľudia rozdelili ekliptiku na 12 rovnakých dielov po tridsiatich stupňoch. Tieto dieli sa nazývajú znamenia a sú pomenované podľa súhvezdí, s ktorými boli takmer totožné pred asi 2000 rokmi. To znamená, že Slnko v znamení Strelca sa vtedy skutočne nachádzalo i v súhvezdí Strelca a tento a jemu priľahlé súhvezdia boli na oblohe cez deň so Slnkom. Znamenia zaviedli z praktických potrieb výpočtu kalendára. Súhvezdia, ktoré ležia na ekliptike, nazývame zvieratníkové (zodiakálne) súhvezdia. Ich šírka je veľmi rôzna a okrem dvanástich súhvezdí, ktoré sa volajú rovnako ako znamenia je medzi Škorpiónom a Strelcom súhvezdie Hadonos (lat. Ophiucus). Takže znamení je 12 a súhvezdí 13!
Pre ďalší výklad potrebujeme vedieť, že jarný bod je jeden z priesečníkov ekliptiky so svetovým rovníkom. V jarnom bode sa nachádza Slnko v deň jarnej rovnodennosti, keď pri svojom ročnom zdanlivom pohybe pretína svetový rovník v smere z juhu na sever. Druhým priesečníkom ekliptiky so svetovým rovníkom je jesenný bod, v ktorom Slnko na jeseň prechádza pod rovník. Jarný a jesenný bod sa nazývajú ekvinokciálne body.
Vplyvom pohybu ekliptiky a svetového rovníka, ktoré sú spôsobené predovšetkým precesným pohybom, sa jarný bod posúva po ekliptike v smere proti zdanlivému pohybu Slnka. Pohyb jarného bodu objavil už Hipparchos okolo roku 150 pred naším letopočtom. Tento posuv je pomerne malý, asi 1° za 72 rokov. Ale za dve tisícročia sa súhvezdia posunuly už o 27°, skoro o jedno znamenie. Pri tomto posuve sa za 6450 rokov posunú súhvezdia o štvrt kruhu, takže jasné zimné súhvezdie Orión bolo pred 6000 rokmi na jesennej oblohe a za ďalších šesť tisícročí bude typickým jarným súhvezdím.
Posledná zmena:
© 2001 Štefánikova nadácia na podporu
astronómie na Slovensku (napíšte nám)